Raz sme boli na Halloveenskej party u susedov a sme si rozprávali strašidelné príbehy. Alex hovoril príbeh o škole v Tatranskej Lomnici. A ten príbeh bol takýto...Asi tak pred 70 rokmi žil jeden žiak menom Leonard Klastrom, a ten sa rád vysmieval jednej žiačke za to, ako vyzerá. Jedného dňa ju dokonca zosmiešnil pred celou školou. Ona mu raz povedala: „Veď počkaj, raz na všetko doplatíš... A on sa len smial a smial... A tá hodina pomsty aj prišla... Raz na Halloveenskej párty sme sa prechádzali sme sa po škole. Všade bola tma, a preto nám povedali, že sa máme držať za ruky. Leo ich len vysmial a povedal: „ Prosím vás, už 4 roky chodím do tejto školy. Poznám tu každú chodbu, každý kút...“ Len aby...A zrazu, bum! Leo sa, jednoducho, stratil. Nechápal to, veď školu predsa poznal ako vlastné ponožky... Zrazu začul divné zvuky...A potom počul svoje meno... „Leonard, to som ja, Katarína, pamätáš, ako si sa mi smial? A ako som ti povedala, že tvoja hodina príde??? Leo prikývol, že si na to pamätá... A zrazu sa stala divná vec...Leo sa ocitol za stenou, v ktorej zostal uväznený. A hovorí sa, že je v stenách školy uväznený dodnes...