To som ja

Narodila som sa v roku 2006 v Martine, v mestečku, ktoré najprv na mňa pôsobilo ako veľký neprebádaný svet. Ja som bola malý, ale mimoriadne odhodlaný modrooký prieskumník. Detstvo som prežila v malej dedinke neďaleko Martina, kde som si v uliciach a dvoroch vybudovala svoju prvú kariéru. Bola som hlavný šéf hier, riaditeľka pretekov, súperka všetkého a všetkých, ktorí sa odvážili postaviť vedľa mňa. Súťaživosť bol môj rodný jazyk ešte skôr, než som vedela vysloviť svoje meno.

Do školy som začala chodiť na Slovensku, no keď som mala sedem, život mi balil kufre. S mamou sme vycestovali do Holandska za otcom, ale aj svetom. Holandsko mi bolo cudzie, príliš rovné, ale postupne som si tu vybudovala svoje zázemie, našla kamarátov a život, ktorý rástol spolu so mnou. A keďže som bola vždy akčná, už v trinástich som chodila na brigády. Začínala som v Subway, kde som robila sendviče takým tempom, akoby som chcela zachrániť svet pred hladom.

Lenže osud má rád dramatické zvraty. Keď som mala šestnásť vrátila som sa späť na Slovensko. Bol to veľký šok, nevedela som, kam patrím. Či na holandské bicykle alebo na slovenské hory. Pravdupovediac dodnes prichádzam na to, kam patrím. Zanechať všetko, čo som si v Holandsku vybudovala bolelo viac, ako som si myslela.

Nastúpila som na strednú, bola som demotivovaná. Ocitla som sa na cukrárčine, kde som vôbec nechcela ísť. No zaťala som sa a začala tvoriť rukami. Postupne som sa zápajala do všetkých cukrárskch súťaží, ktoré som aj vyhrávala. Ďalej som pracovala, skúšala znova a znova a pomaly som zistila, že aj z cesty, ktorú som si nevybrala sa dá urobiť dráha, po ktorej chcem bežať.