Malo by to byť miesto, kde by som mohol popustiť paru, vyčistiť si myšlienky.

Predstavujem si ju ako letnú pláž v jesennom parku. Tiché miesto, kde len môj vlastný tlkot srdca narúša atmosféru pokoja.

Bola by zamknutá ako hradobná brána a kľúč by v mojej moci prebýval a s permanentkou len pohodlie a komfort taktiež snov príval.

Všetkého dostatok ako v raji  či v rozprávke. A taktiež posteľ, mäkké útržky oblakov z neba prilietajúcich na prúde istoty.

Zástupy poličiek a v nich knihy nesplnených snov čakajúcich na správnu chvíľu v živote.

Hodiny ako verný spoločník pripomínajúci začiatky a konce.

Verné závesy, štíty, ktoré prejavujú svoju oddanosť v boji proti zobudeniu z bludných predstáv.

Farba izby pripomínajúc hlas najmilšej osoby.

Miniatúrne slová, čo nemajú spôsoby a búšia na poplach, že už je ráno, vstávania čas.

Jarná tráva dotýka sa mojich nôh, mäkučký koberec, čo mi z neba zaslal boh.

Moja lesklá zbroj do boja so životom v šatníku je zavretá a nakoniec milí ľudia, milá planéta, už nie sú texty, nie sú obrázky.

Ak už nikto nemáte otázky, rád by som ukončil toto predstavenie, prajem vám príjemné snenie.