Vážený pedagogický zbor, milí žiaci, o chvíľu budeme počuť posledné zvonenie, tú milovanú i nenávidenú melódiu. Vždy sme sa tešili, keď zvonilo na koniec hodiny, no o chvíľu odzvoní našim detským hrám. Spomienky na spoločné bláznovstvá, výhry a radosti i starosti ostanú hrubými písmenami vryté navždy v našich srdciach. Naša cesta sa začala pred deviatimi rokmi, kedy naše kroky prvýkrát viedli do školy. Ruka v ruke s mamou sme sa vydali v ústrety nepoznaného dobrodružstva, ktoré na nás čakalo za bránami tejto budovy. Nadobudnuté poznatky sme rozširovali, aby tak pribúdali dieliky do skladačky poznania. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Síce sa nám do školy chodievalo čoraz s väčšou nevôľou, no ťahali nás k nej kamaráti. Pokladnica spomienok nadobúdala na hodnote humornými situáciami, pri ktorých dokonca niekedy išlo za hranice školského poriadku. V pamäti nám ostanú šantivé prestávky, výbuchy smiechu, rozletené stoličky či nezabudnuteľné hlášky. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú školské výlety, pri ktorých dochádzalo k zaujímavým, ba aj vtipným udalostiam. Tiež nezabudneme na písomné práce či odpovede, kde sme rozvíjali spoluprácu a vzájomnú pomoc. Uvedomili sme si, že mať pri sebe nášho verného spoločníka, ťahák, či zošit obetavého spolužiaka nie je nikdy na škodu. Ani sme sa nenazdali a už sme sa ocitli v deviatom ročníku. Konečne sa z nás stali najstarší žiaci so všetkým čo k tomu patrí.

Milí učitelia ďakujeme vám za trpezlivosť, priateľský prístup a množstvo vedomostí, ktoré ste nám vkladali. S radosťou sa budeme vracať v spomienkach do obdobia, keď sme boli súčasťou tejto školy. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať obzvlášť našej triednej pani učiteľke, ktorá to s nami nemala ľahké, ale vždy nám podala pomocnú ruku, aby sme sa dostali z každého problému. Pani učiteľka boli ste nám druhou mamou, veľmi si vás vážime a máme vás radi, zostanete navždy v našich srdiečkach. Nastal čas, aby sme vám všetkým ešte raz vyslovili vďaku a dovoľujeme si povedať - ELITA ODCHÁDZA!