O dúhových očiach, 3. kapitola

13.05.2019 15:23
Zábava

Autor : Petra Bednárová, ZŠ Gejzu Dusíka, Mierová, Galanta

Späť na úvod

Luna sa prechádzala po zámockej záhrade, lebo si myslela, že tam nájde aspoň jeden kus puzzle. Zrazu počula tenký hlas. „Čviri, čviri!“ čvirikal ktosi. „Asi to bude slávik. Učili sme sa o ňom. Musím mu ísť pomôcť! Ten zvuk ide asi zľava,“ odhodlane povedala Luna. Keď tam prišla, videla slávika, ktorý mal nôžku zaseknutú v dvoch kamienkoch. Rýchlo mu pomohla, ale vtáčik nie a nie odletieť. „Nemáš zlomené krídelko?“ ustráchane sa pýtala Luna, aj keď vedela, že vtáky nerozprávajú. „Ale nie, neboj sa. Ďakujem ti, že si ma vyslobodila. Zlá čarodejnica Vanda ma uväznila, lebo som videl ako vyhodila puzzle s obrázkom dúhy,“ povedal slávik. „Ako to, že rozprávaš? Mimochodom aj ja hľadám puzzle. Som dúhohľadačka!“ hrdo odvetila Luna. „O tých som ešte nepočul. Ale rád ti pomôžem. Ako som už vravel, o dúhohľadačke som nepočul, ale si mi sympatická. Nebývaš v Dúhovke, však? Pripadala si mi trocha vystrašená, keď si sem prišla,“ prehovoril slávik. „Ďakujem, že mi ich pomôžeš nájsť. Nežijem v Dúhovke. Prepáč ešte som sa nepredstavila. Volám sa Luna Čarovná,“ smelo odpovedala Luna. „Pekné meno!“ povedal slávik, akoby vedel, kam treba ísť. Slávik jej rozprával, že on ešte nemá meno, a že jeden kus puzzle spadol do zámockej studne.
Keď tam prišli, Luna zistila, že studňa je veľmi hlboká. Vo svojom batohu mala aj lano. Priviazala lano o seba a o konár stromu. Pomaly stúpila na studňu, zatvorila si oči a čakala, kedy sa ocitne vo vode. „Čo? Ako to, že nepadám? Na tej studni je asi nejaký sklenený obal,“ prekvapene sa spýtala Luna. „Zabudol som ti povedať, že studňa je čarovná. Plní len dobré a užitočné priania. Legenda hovorí, že tá voda vznikla z hviezd. Keď sa na hviezdy ľudia nepozerali, hviezdy začali plakať a z ich sĺz vznikla studňa. Studňa si chráni svoju vodu, lebo je veľmi vzácna,“ ospravedlňujúco hovoril slávik. Luna studňu prosila a čuduj sa svete, slávik mal pravdu. Studňa vsala všetku vodu a dnu spustila malé schody. Kus puzzle bol žltej farby, a tak ho Luna rýchlo zbadala a vytiahla. „Ďakujem ti, milá studňa. Veľmi si mi pomohla. Nevidela si alebo nepočula si o nejakom ďalšom spadnutom kuse? Je to pre kráľovnú Zlatienku veľmi dôležité,“ spýtala sa Luna. „Pomôžem ti. Počula som, že jeden kus spadol do ZOO. Zvieratá sú tam exotické a niektoré divé. Musíš si dávať pozor,“ odpovedala studňa. Luna poďakovala a so slávikom sa pobrala do ZOO.