Pripravili sme pre vás novú rubriku, kde sa budeme pedagogických zamestnancov našej školy pýtať na ich názory a postrehy na aktuálne dianie okolo nás.

Tentoraz na tému: Pandémia a vyučovanie

Mgr.Alena Barabasová

        Z môjho pohľadu dištančné vzdelávanie nemôže plnohodnotne nahradiť prezenčné vyučovanie. U žiakov prvého stupňa to platí dvojnásobne. Mne osobne pri vyučovaní online veľmi chýba sociálna interakcia s mojimi žiakmi. Za nevýhodu považujem to, že nevidím ich bezprostredné reakcie, keď sa preberá určitá téma alebo rieši nejaká problematická úloha. Omnoho zložitejšie sa vysvetľuje učivo cez obrazovku ako tvárou v tvár v triede. Deti sú veľmi často pri online vyučovaní nesústredené a rozptyľované. Ja ako učiteľka druhého ročníka potrebujem byť so žiakmi v priamom osobnom kontakte, kontrolovať žiakov pri písaní a pri riešení úloh, aby nezískali počas online vzdelávania nesprávne návyky, ktoré bude potom ťažšie odstrániť. Za výhodu ale považujem to, že z detí v domácom prostredí opadá stres a sú viacej odvážnejšie, neboja sa urobiť chybu, viacej sa pýtajú a zaujímajú sa.

Bibiána Stodolovská

        Ja by som bola veľmi za, aby sa už naše deti vrátili do školských lavíc, no keď sa nedá, my s tým nič neurobíme. V rámci školského klubu ponúkame cez distančné vzdelávanie množstvo námetov a linkov na zmysluplné trávenie voľného času. Aktívne deti sú odmenené po príchode do školy pochvalným listom za činnosť počas distančného vzdelávania. Veľmi nás tešia slová ocenenia niektorých rodičov, od ktorých máme pozitívnu spätnú väzbu na nami ponúkanú činnosť. Všetci ľudia potrebujú vo svojom živote sociálny kontakt. Počas dní strávených v škole po príchode z distančného vzdelávania trvá deťom niekoľko dní, kým sa opäť aklimatizujú na školské prostredie, ako aj na vzdelávací a výchovný proces. Deťom v tomto období chýba pravidelnosť, školské návyky a hlavne už spomínaný fyzický kontakt so spolužiakmi, kamarátmi, ale aj pedagógmi.

Lucia Juklová

        Myslím si, že momentálna doba je dosť smutná nielen pre deti, ktorým chýbajú spolužiaci a osobný kontakt, ale aj pre nás dospelých. Chýba nám prítomnosť detí aj kolegov. Dni sú veselšie, keď sme v škole a stretávame sa osobne, ako keď sa vidíme alebo počujeme len z obývačiek. Určite je jednoduchšie vysvetľovať učebnú látku v triede pred tabuľou za prítomnosti žiakov. Napriek tomu si uvedomujem vážnosť situácie a chápem zatváranie škôl, keďže čísla zatiaľ neklesajú. Ale dúfam, že sa čoskoro všetci v zdraví uvidíme :)

Bc. Dagmar Modlová

        Táto situácia vôbec nie je jednoduchá. Dištančné vyučovanie sa môže zdať zábavné a jednoduché, pretože ani nemusíme vystrčiť nos z domu a sme v škole :) Myslím si však, že nemôže nahradiť to klasické. Všetkým nám chýba osobný kontakt a pevne verím, že sa čoskoro do školy vrátime.

Mgr. Lýdia Slížová

        „My chceme žiť a vedieť? Nuž do práce!“ Týmito slovami od Martina Rázusa by sa dal zhrnúť môj skromný názor na dištančné vyučovanie. Všetko má svoje výhody i nevýhody a nebudem tvrdiť, že je to jednoduché – práve naopak. Ale veľa nás to naučilo a myslím si, že aj žiaci budú rovnako vzdelaní, keďže sa im snažíme dať maximum vedomostí a tí svedomití sa učia ďalej...No chýba nám obyčajný sociálny kontakt, komunikácia a bežný život...Tak snáď sa čoskoro uvidíme! ;D

Mgr. Natália Turčeková

        Milí čitatelia časopisu Lomničan, dovoľte, aby som aj ja pripojila zopár slov k problematike, ktorá je súčasťou našich životov už akosi pridlho. Už len fakt, že píšem tieto slová pár hodín pred tým, ako uzrie Lomničan svetlo sveta, svedčí o tom, že veľmi nebolo kedy písať...

         Covid 19 a s ním spätá dištančná výuka veru poriadne zasiahla aj nás, učiteľov. Spočiatku sme na ňu neboli pripravení, veď kto by tušil, že sa z akéhosi vírusu z Číny (?) rozvinie takáto celosvetová pandémia...

        Ale, ako sa vraví „človek si zvykne aj na šibenicu“ a verte, že dištančná výuka teda ňou aj je. Celé je to omnoho zložitejšie, ako to, možno, vyzerá. Nejde len o to, že ak chce učiteľ naozaj kvalitne odučiť hodinu, prípravy na ňu sú zložitejšie a zaberajú viac času ako pri klasickej výuke. Hodinu si treba rozložiť, časovo premyslieť, do jednej hodiny vložiť viac učebnej látky, dbať na prítomnosť zaujímavého materiálu, aby hodina nebola fádna a žiaci sa nenudili... No, ale „ človek mieni, Pán Boh mení “...

        A už je to tu... Jednému neprišiel link, ďalší má slabé wifi, iný nemá kameru, ďalších odpojí a potom nevedia, čo práve robíme... A minúty bežia... Ďalej treba brať do úvahy aj tých, ktorí sedia pred monitormi. Niektorí by hovorili stále, iní sa prispôsobia a sú radšej celú hodinu ticho...

        Najväčšou Achillovou pätou dištančného vzdelávania sú však (hovorím za seba) tzv. spätné väzby. Keby boli všetci žiaci takí zlatučkí a vypracovali zadania podľa pokynov, možno by to nebolo také zložité. Avšak, hovorí sa „dôveruj, ale preveruj“. A tak preverujeme...Napíš, vypracuj, odfoť a pošli na mail. V mailovej schránke sa denne nahromadia desiatky mailov s prílohami z viacerých tried, ktoré treba vyhodnotiť a „archivovať“. A tak sa klasická kontrolná činnosť učiteľa v triede predĺži v rámci dištančnej výuky na celé dlhé nekonečné hodiny... Viem, že ani žiaci to nemajú jednoduché. Podľa napísaných úvah majú toho tiež oveľa viac a pri počítačoch musia sedieť neprimerane dlho.

        V každom prípade výhovorky zväčša neberiem, pretože vidím, že niektorí žiaci pracujú vzorovo. Takže, ak sa chce, tak sa dá...

        A ako to celé uzavrieť? Jednoducho. Nezostáva nám nič iné, len sa prispôsobiť novým podmienkam a veriť, že to všetko raz pominie a my sa opäť budeme stretávať v triedach, na chodbách či na obede...

        „Všetko zlé je na niečo dobré“, a tak si ešte užívajme pohodlie domova. Vy, žiaci, získate týmto vyučovaním viac samostatnosti, ktorú, podľa mňa, ešte oceníte.

        Že vám chýbajú kamaráti, klasická škola, aj my, učitelia :)? Vieme. Vieme aj to, že vám je možno smutno za vašimi blízkymi, ktorých nemôžete navštíviť... Ale, život už je raz taký... Čítali sme si o tom v básni Júliusa Lenku... „Len majster zvládne jeho klávesnicu...“

A takto vníma súčasnú situáciu Mgr. Róbert Sláviček