Človek je zvláštny tvor. Chcel by stále niečo nové podnikať, spoznávať, je zvedavý.

No na druhej strane je asi najšťastnejší, keď sú veci tam, kde majú byť, keď je deň v práci či škole bez problémov, keď všetko beží v zabehnutých koľajách.

Asi najkrajším príkladom stereotypu nášho života, ktorý máme radi a nedáme naň dopustiť, sú tradície. Nuž a tie vianočné zvlášť. Samozrejme k nim patrí nakupovanie, ktoré sa v dnešnej dobe dostalo do obludných rozmerov.

Na našej základnej škole sme ho však poňali inak a tradícia vianočných trhov je už u nás zabývaná. Deti s pani učiteľkami vyrábajú vlastnoručne ozdoby, pohľadnice a množstvo iných vecí, ktoré potom krásne naaranžujú do svojich stánkov, teda na lavice:) vyzdobené čečinou.

Pani kuchárky uvaria punč, upečú koláčik a krásne popoludnie sa môže začať.

Rodičov privítal milý program a lákali prekrásne drobnosti. Nikto nebol nervózny, nikto sa nestrkal a každý mal na tvári úsmev od začiatku až do konca. Ceny boli primerané a rodičia štedrí. Vedia totiž, že všetky peniažky, ktoré sa vyzbierali, poputujú do školskej kasy a vrátia sa zas ich deťom v podobe rôznych odmien, kníh a pomôcok.

Že k tradícii Vianoc patrí nakupovanie? Nuž veru áno, ale keby bolo len takéto, bolo by obdobie pred Vianocami určite pokojnejšie.