Raz dostala sliepka chuť na dážďovku.

Už-už ju išla zjesť, ale vtom dážďovka povedala:

„Nejedz ma, prosím, možno ti budem niekedy užitočná.“

„Ty, taká malá dážďovka? To asi ťažko. Ale preto, že mám dnes takú dobrú náladu, nezjem ťa,“škerila sa sliepka.

„Ďakujem ti, sliepka.“  A dážďovka odišla.

Keď sa raz sliepka prechádzala po dvore, zachytila sa o korienok, ktorý bol zarytý v zemi.

V tej chvíli dážďovka vyšla zo zeme, vyryla odtiaľ korienok a tým pomohla sliepke.

A ponaučenie?

Nepodceňuj malých, lebo aj tí ti niekedy dokážu pomôcť.