Dištančné vzdelávanie mojimi očami

19.06.2021 15:04
Zo školy

Autor : Sandra Onderová, ZŠ Soľ

Späť na časopis

Milí čitatelia!

Toto moje zamyslenie, ktoré som sa rozhodla napísať, je dosť aktuálne. Dočítate sa tu totiž o tom, čo mi dalo a čo, naopak, vzalo dištančné vzdelávanie.

Žiaci, študenti na to majú rôzne názory. Jedni hovoria, že im to viac vyhovovalo, že sa dokonca radi učili, keď boli doma. Naopak niektorí hovoria, že im to vôbec nevyhovovalo a chýbal im kolektív a pod.

Čo mi vzalo vyučovanie na diaľku?

Ja osobne patrím do skupiny žiakov, ktorým to nevyhovovalo. Chýbal mi kolektív, osobný kontakt s učiteľmi. Ťažšie som niektorým témam rozumela. Postupom času, kedy sme boli doma dlhšie a dlhšie, som si začala zvykať, no predsa to nebolo tak ako v škole. Najhoršie na tom bolo to, že som posledný školský rok v našej škole nemohla spolu s mojou triedou užiť. Neboli sme napr. na lyžiarskom výcviku, na ktorý som sa tešila najviac. Vyšla som z tzv. školskej rutiny, na ktorú som bola nastavená. Ťažšie sa mi zvykalo no to, že keď chcem niečo povedať, tak musím zapnúť mikrofón atď. Musela som si na to proste zvyknúť. Znášala som ťažšie to, že som celý deň doma a že vidím dookola len tých istých ľudí (a to si svoju rodinu vážim najviac), predsa len v škole to bolo inak. Zrušené doučovania, to bola obrovská smola, keďže nás čakali prijímacie skúšky a monitor, no ja som si ich doma nahrádzala.😉 Vzdelávanie bolo iné ako v škole, aj keď sa pedagógovia snažili najviac ako sa dalo. Ale keď som sa chcela niečo naučiť, tak som to jednoducho musela prijať ako fakt a zmieriť sa s tým. 

A čo mi, naopak, dalo vyučovanie na diaľku?

Uvedomila som si, že takýmto spôsobom sa môžu žiaci, študenti o niekoľko rokov normálne učiť a nemusí byť žiadna pandémia. Je trochu strašidelné, keď si uvedomím, že reálne sa to môže o niekoľko desiatok rokov stať, že žiaci, študenti nebudú poznať ani školy, keďže technika už bude úplne niekde inde. Dištančné vzdelávanie mi aj "pomohlo" k prijatiu na strednú školu. Keď sme chodili do školy, domov som chodila až niekedy poobede a keď som prišla domov, už som iba oddychovala. Cez dištančné to bolo tak, že väčšinou som už okolo obeda bola naučená, všetko bolo poslané a ja som mala čas na prípravu na prijímacie skúšky aj mimo školy. Výhoda dištančného bola aj tá, že som mohla jesť, piť kedy chcem (samozrejme, cez hodiny nie😉), keďže tie hodiny boli kratšie, neriadila som sa prestávkami ako v škole. 

Som rada, že sa zase otvorili školy a že môžeme nabehnúť na ten starý systém. Aj keď je naša škola opäť zatvorená a na 2 týždne sme zasa na dištančnom vzdelávaní, som rada, že sa to všetko dáva do starých koľají.