Na hodine literatúry sa učíme všeličo. Keďže rada píšem, zaujala ma učiteľkina výzva napísať vlastnú povesť. Nikdy som to nerobila, ale myslím, že sa vám bude páčiť. Vybrala som si heraldickú povesť o vzniku erbu nášho mesta Dubnica nad Váhom.

Bolo raz slnečné ráno. Jedno chudobné dievčatko sa išlo prejsť s húskami na neďaleký kopec pri Dubnici nad Váhom.

Ako páslo, zrazu sa v tráve niečo zaligotalo a tam päť malých žaluďov. Chcela ich zodvihnúť, no zrazu za ňou namiesto jej húsok stálo päť krásnych dievčat. Povedali jednohlasne: ,,Zober si žalude a zahrab ich pri svitaní za brehom rieky Váh." Malé dievčatko sa veľmi zľaklo a prekvapene pozorovalo, ako sa dievčatá znova menia na húsky.

Keď prišlo ráno, dievčatko urobilo, ako jej kázali. Ráno skoro vstalo a utekalo žalude zahrabať.

Na druhý deň na brehu vyrástlo päť obrovských dubov. Iste boli zázračné. Aj dievčatko tomu verilo. Odvtedy celé dni páslo svoje husky na lúkach za riekou Váh. A keď slnko bolo najvyššie alebo padal dážď, duby ju ochránili.

Ľudia uverili, že toto miesto je magické a rýchlo sa rozchýrilo, že každé ráno pod dubmi tancujú dobré víly. Niet divu, že o niekoľko rokov tu stáli prvé domčeky a pribúdali aj duby. Novozaložená osada Dubnica nad Váhom si do svojho erbu zvolila práve päť zázračných žaluďov, bez ktorých by nikdy nevznikla.