Rozhovor s plavkyňou Sabínou Kupčovou

20.11.2021 13:17
Šport

Autor : Dominika Chudá, ZŠ s MŠ Hronské Kľačany

Späť na články autora

INTERVIEW s plavkyňou Sabínou KUPČOVOU

Aj keď sú niektoré naše triedy v karanténe, podarilo sa redaktorke Dominike Chudej urobiť rozhovor s najúspešnejšou športovkyňou našej školy a maturantkou Sabínou KUPČOVOU: 

1. Od koľkých rokov plávaš a ako si sa k plávaniu dostala? Čo ťa na plávaní najviac baví? Čo pre teba plávanie znamená? Chceš sa mu venovať aj po maturite alebo v dospelosti?
K plávaniu som sa dostala v druhej triede na základnej škole, keď som mala 7 rokov. V triede som bola zo všetkých najvyššia a trošku som sa za to hanbila, tak som sa začala hrbiť k nižším spolužiakom. Po nejakom čase si to všimla moja mamina a rozhodla sa, že ma prihlási na plávanie, aby som mala zdravú chrbticu. Na plávaní ma najviac baví, ako si dokážem počas tréningu upratať všetky myšlienky a ako sa dokážem poctivou prácou zlepšovať. Plávaniu sa venujem už 11 rokov, takže sa dá povedať, že pre mňa znamená skoro všetko. Plávanie ma veľa naučilo, či už ako športovca alebo človeka. Naučilo ma hlavne sebadisciplíne a cieľavedomosti a taktiež som spoznala veľa dobrých kamarátov a miest, na ktoré by som sa normálne asi nikdy nedostala. Určite by som sa plávaniu chcela venovať aj naďalej, no asi sa s tým v budúcnosti neuživím.

2. Ako si sa cítila pred svojimi prvými pretekmi, bála si sa alebo si sa cítila ako na normálnom tréningu?

Úprimne, to si už ani nepamätám. Určite som pociťovala nejakú nervozitu, ale skôr som to brala ako formou tréningu, pretože som si asi veľmi neuvedomovala, že som vlastne na pretekoch. Ale podarilo sa mi vyhrať dve tretie a jedno druhé miesto.

3. Koľkokrát do týždňa trénuješ? Na aké súťaže sa teraz pripravuješ? Ktoré súťaže máš už tento rok za sebou?

Do týždňa mám osem tréningov v bazéne, s tým že každý trvá dve hodiny. K tomu mám tiež zahrnutú suchú prípravu v posilňovni a jedenkrát do týždňa cvičenie s fyzioterapeutkou. V prvej polovici roka bolo súťaží kvôli Covidu o niečo menej ako po minulé roky a na niektorých som sa nemohla ani zúčastniť, pretože ja sama som bola pozitívne testovaná na Covid. Momentálne sa pripravujem na Majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať v decembri v Abú Dhabí.

4. Ktoré úspechy sú pre teba najcennejšie? Bolo ťažké vypracovať sa na úroveň vrcholovej plavkyne? Čo všetko si musela pre to urobiť?
Na všetky svoje úspechy som pyšná, pretože za každým úspechom je tvrdá drina a odhodlanie. Ale keby som mala vybrať tie najhodnotnejšie, tak určite by to bola účasť vo finále na Majstrovstvách Európy juniorov z roku 2019 v štafete na 4x100m voľný spôsob, kde sme spolu s dievčatami skončili na 6. mieste. Ako prvej slovenskej juniorskej plavkyni sa mi v roku 2019 podarilo zaplávať 200m voľný spôsob pod hranicu dvoch minút a taktiež účasť na Majstrovstvách sveta dospelých v Číne, keď som mala len 15 rokov. Vypracovať sa na vrcholnú úroveň je vo všeobecnosti náročné, v plávaní obzvlášť. Plávanie má totiž to obrovskú základňu a rozhoduje každá stotina sekundy. Stálo ma to veľa času, úsilia, odriekania a námahy, no na druhej strane mi to dalo strašne veľa.

5. Čo ti dala pandémia a čo naopak ti zobrala?

Pandémia koronavírusu dala plaveckému športu vo všeobecnosti riadne pocítiť. Bazény zostali dlhú dobu zatvorené a minulý rok na jar som sa do bazéna nedostala 2 mesiace. Bolo to naozaj strašné, pretože som bola zvyknutá plávať skoro každý deň za posledných 10 rokov a nedostať sa do plaveckého bazéna takú dlhú dobu bolo skoro nepredstaviteľné. Na jeseň a v zime to bolo pre mňa o niečo lepšie. Ako reprezentant som mala možnosť trénovať v karanténnom športovom centre v Šamoríne, zatiaľ čo sa niektorí mladí plavci do bazéna nedostali skoro pol roka. Pandémia mi viac zobrala ako dala, ale naučila ma psychickej odolnosti a taktiež, že si máme vážiť slobodu a bežný život.

6. Viem, že keď si bola doma, tak chodil s tebou na tréningy aj súťaže tvoj ocino, ale aj rodina. Ako je to teraz, chodia stále rodičia na tvoje súťaže? Čo pre teba znamená ich podpora?

Áno to je pravda, na tréningy ma vozili rodičia a na preteky so mnou väčšinou chodil ocino. Pochodili sme spolu veľa pretekov, nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku alebo v Srbsku. S istotou môžem povedať, že keby oni so mnou nechodili a toľko tomu neobetovali, tak by som ani zďaleka nebola tam, kde som dnes. Podpora od rodičov je veľmi dôležitá, takže som vďačná, že tí moji ma podporujú vo všetkom. Teraz sa na tréningy pripravujem sama a na preteky chodím v poslednej dobe tiež sama.

7. Na čo pekné si najviac spomínaš z našej školy v Hronských Kľačanoch a kam sa chystáš ďalej študovať po maturite? 

Keď som bola prváčka, tak sa na škole organizovali dni zdravia. V jeden deň si každý žiak mal pripraviť zdravý recept a priniesť upečený výtvor do školy. Spolu s maminou sme upiekli banánovú bábovku a nečakane môj recept vyhral. Ale mám aj veľa zážitkov so spolužiakmi a som rada, že aj po základnej škole si na seba vieme nájsť čas a stretnúť sa. 

Na vysokú školu sa chystám na univerzitu do USA, ešte neviem presne kam, pretože sa len teraz rozhodujem :)

8. Čo by si chcela odkázať alebo poradiť mojim spolužiakom na základnej škole? Ako dosiahnuť svoje sny?

Hovorila som to aj mojej sestre, užívajte si, kým ste na základnej škole. Pretože aj keď si budete myslieť, že toho máte veľa do školy, tak na strednej škole zistíte, že toho vôbec nebolo veľa. A ako dosiahnuť svoje sny? Choďte si za svojím cieľom, robte to, čo vás baví a napĺňa.

9. Viem, že veľa cestuješ na súťaže, pomohlo ti to v zdokonalí sa v angličtine alebo v sebavedomí pri vystupovaní pred ľuďmi?

Myslím si, že mi to určite pomohlo. V zahraničí, teda okrem Česka, sa nikde po slovensky nedohovoríte, takže vedieť jazyk je základ. Skúsenosťami a výsledkami človek získa sebavedomie, ale vždy by to mala byť zdravá forma sebavedomia. Aj keď je človek úspešný, tak by si mal zachovať určitú pokoru a rešpekt.


Želám ti ešte veľa úspechov a veľa zdravia, nech sa ti splnia tvoje sny. Ďakujem pekne za rozhovor.

Fotogaléria k článku