Stále žujem žuvačky

09.01.2020 11:26
Šport

Autor : Antónia Hricová, Gymnázium Cyrila Daxnera, Vranov nad Topľou

Späť na úvod

Peťka Nováková je žiačkou nášho gymnázia a venuje sa zaujímavému športu. Akému, to vám priblížime v nasledujúcom rozhovore.

Čomu sa venuješ? 

Som začínajúca bikinifitnesska, takže sa venujem fitness a cvičeniu.

Čo a kedy ťa k tomu priviedlo? 

Keď som prišla na gymnázium, začal sa tam realizovať projekt Dofe, do ktorého som sa zapojila (no nedokončila:) Jedna z podmienok bola robiť nejaký šport a keďže ja som žiaden do toho času nerobila, povedala som si, že najjednoduchšie bude začať chodiť počas tých troch mesiacov, kým sa projekt neskončí, do posilky. Samozrejme, začala som s trénerom, bez ktorého by som sa tam asi nevedela ani pohnúť. Ten sa ma po niekoľkých mesiacoch opýtal, či som nerozmýšľala nad súťažením, že ak by som tvrdo makala, do dvoch rokov by som sa mohla postaviť na pódium. Ja som, popravde, tomu vtedy veľmi nerozumela, tak som si začala hľadať nejaké dievčatá na sociálnych sieťach, ktoré to robia, zapáčilo sa mi to, a tak som si povedala, že to skúsim a uvidím, ako to pôjde.

Mala si dobrý vzťah k športu už od malička? 

Vôbec. Od mala som bola úplný antitalent na akýkoľvek šport. No niekoľko rokov som tancovala vo folklórnom súbore Cifroško.

Tvoj najväčší úspech v športe? 

Momentálne moja posledná súťaž, na ktorej som si vybojovala dvakrát finálové umiestnenia v juniorkách a dorastenkách. No časom tých úspechov snáď pribudne.


Ako zvládaš zosúladiť školu so športom?

Počas roka sa to dá úplne v pohode zvládať, ak si to všetko vie človek rozvrhnúť a vie si určiť priority. No keď prichádza obdobie prípravy, teda predsúťažné, vtedy je to naozaj ťažké zosúladiť.

Ako vnímaš ľudí, ktorí necvičia a nestravujú sa zdravo? 

Vôbec nevnímam ľudí, ktorí necvičia inak ako tých, ktorý to robia. Ja som prednedávnom bola rovnaká. Je to každého osobná vec, čo robí so svojím telom a zdravím.

Vieš si predstaviť svoj život bez cvičenia?

Momentálne vôbec. Je to vec, ktorá ma posúva v živote ďalej, k môjmu cieľu. Ak by som prestala, mala by som pocit, že stojím na jednom mieste a nikam nespejem. Život bez cieľa, podľa mňa, nemá zmysel. Nech je ten cieľ už akýkoľvek.

Ako prebiehala tvoja prvá súťaž?

Zo začiatku som mala veľký stres, keďže tam nastali určité časové posuny, ktoré spôsobili, že priamo z náteru (farby na telo), ktorý sa realizoval oproti Domu kultúry, som utekala len v plavkách a bosá cez cestu rýchlo na pódium, v podstate bez dorobeného makeupu, napumpovania a vyschnutej farby. Takže celú prvú kategóriu som rozdýchavala ten beh a v podstate som bola taká vystresovaná, že si jej priebeh ani nepamätám. Preto si myslím, že ani nedopadla tak, ako som chcela. Dostala som sa len do semifinále. No po nej som sa už ukľudnila. Povedala som si, že som si to tam prišla hlavne užiť, nabrať skúsenosti a ďalšie kategórie som už bola v pohode, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch. Sám tréner mi po súťaži povedal, že potom už akoby na to pódium vystúpil úplne iný človek.

Keď si začínala s týmto športom, mala si podporu okolia alebo tam boli aj pochybnosti?

Boli tam pochybnosti asi od každého okrem môjho trénera, ktorý mi od začiatku asi ako jediný veril.

Tvoj najväčší vzor vo fitness? 

Na začiatku to bola asi známa osoba pre mnohých ľudí, Zuzana Kardošová. No časom, keď som sa začala o tento fitness svet zaujímať viac, pribudli tam oveľa väčšie vzory, ako napríklad Saskia Cakoci a Eva Bániková. No momentálne to sú hlavne fitnessky zo zahraničia, ako napríklad Allison Testu a Galya Maslovskaya.

Máš nejaké zlozvyky? 

Stále žujem žuvačky. To by ani nebol taký problém, keby som ich, keď som v strese, nežula až príliš viditeľne. Do konca života si asi budem pamätať, ako mi lektorka na Fitness Campe pri pózovaní povedala, že mám okamžite vyhodiť tú žuvačku, lebo žujem ako krava. Odvtedy si na to dávam veľký pozor. Haha:)

Ak dodržiavaš zdravú stravu, čím najradšej porušíš zásady? 

No v prvom rade, nemyslite si, že je tá strava počas roka, mimo prípravy, nejako extrémne striktná. Čoraz viac pretekárov sa snaží robiť tento šport bez prehnaných extrémov a diét, keďže je dosť "na hrane" so zdravím, čo sa týka stravy a tréningov. Tým, že sa snažím nájsť takú rovnováhu medzi tým, čo jem, to znamená, že počas dňa jem tak, aby malo moje telo všetko, čo potrebuje, no neodopriem si ani nič sladké (samozrejme v miere). Takže keď už dôjde k tomu porušeniu stravy, dám si niečo poriadne, ako napríklad hamburger, ktorý milujem.

Ak by si mala opísať,, fitness život '' 2 slovami, aké by to boli?

 Tvrdá drina. Doslova. Väčšina vidí už len tie vysmiate tváre na súťažiach a instagrame. No málokto vidí to, čo je za tým, kým to sám neskúsi. 


Je fitness cesta náročná a v čom? 

Určite je náročná. Je ťažké zotrvať, keď výsledky prichádzajú pomaly. Treba si uvedomiť, že nič nepríde len tak zo dňa na deň. To, čo môžeme vidieť na súťažných pódiách, sú roky driny ľudí, ktorí to nevzdali. A verte, že nikto z nich to nemal ľahké. Veľa ľudí má problém vystúpiť z takej tej svojej komfortnej zóny. Ak niečo chceme, treba tomu aj niečo obetovať a to už málokto spraví.

Si skôr introvert alebo extrovert? 

Bola som veľký introvert. No tento šport a okolnosti ma zmenili. Nedá sa robiť tento šport bez toho, aby ste mali určité sebavedomie, čo bol u mňa zo začiatku veľký problém. Hovorí sa, že na pódium sa idete predať. Niekto to vie, niekto nie. Nejde ani tak o tú formu ako o to, čo z vás vyžaruje a či sa dokážete odprezentovať. Keď si napríklad pozriete fotky finálovej šestice pretekárok, možno niekedy nepochopíte, prečo je dievča, ktoré má oveľa lepšiu postavu ako víťazka, šieste. No veľakrát je to presne o tej prezentácii, o tom, čo z vás vyžaruje, a nie o forme. Takže ak som chcela robiť tento šport, musel sa zo mňa stať extrovert.

Čo všetko so sebou prináša príprava na súťaž? 

Zmeny v strave, ktorá sa presne v tomto období už stáva striktnou a dosť obmedzenou. V kombinácii s ťažkými tréningmi je to veľmi únavné. Nikdy by som nepovedala, že to človek môže na sebe až takto pociťovať, no keď sa do niečoho takého pustíte, pripravte sa na neustálu únavu a na to, že váš mozog v škole, ale aj mimo nej, nebude fungovať tak ako bežne. Čo sa týka súťažného dňa, závisí to od toho, kde sa koná súťaž. Ak mimo mesta, tak najprv cestujem a potom sa musím dostaviť na registráciu. Potom doladím make-up (ktorý si robím ráno), vlasy a ide sa na náter. Neskôr sa už len čaká na to, kým príde na rad moja kategória. Čo sa týka stravy, ráno si dám raňajky a potom už nejem a nepijem až do súťaže. No a keď sa skončí súťaž, utekám do najbližšej reštaurácie, konečne sa poriadne najesť.

Koľko hodín týždenne stráviš priemerne vo fitku? 

Závisí to od druhu tréningu. Pred súťažou mám každý deň približne hodinové tréningy, takže nejakých 7 hodín týždenne. Momentálne mám tréningy päťkrát do týždňa, no sú už dlhšie. Takže približne 10 hodín.

Čo by si odporučila mladším spolužiakom?

Škola nie je v živote taká dôležitá, ako každý vraví. Má vám len pomôcť v dosahovaní vašich snov, takže sa držte hlavne ich. Čo sa týka životného štýlu, som toho názoru, že každý šport je lepší ako žiaden. Takže sa hýbte, robte čo najviac pre svoje telo, lebo to s vami bude až do konca života.

Čoho si sa musela vzdať, aby si dosiahla úspech? 

Asi voľných piatkových večerov, kedy sa väčšina chodí zabávať von do mesta. To chodím aj ja, ale do posilky. No a samozrejme obľúbených nezdravých jedál.

Akú úlohu v tvojom živote zohráva tvoj tréner? 

Tento človek mal so mnou toľko trpezlivosti, ako asi nikto. V podstate ho už beriem ako svoju rodinu. Viem, že sa naňho môžem spoľahnúť, nielen čo sa týka prípravy na súťaž a tréningov, ale aj bežného života. Postavil ma na nohy už veľakrát a vďaka nemu si plním sen.

Prezraď niečo, čo by možno na teba ľudia nepovedali.

Myslím, že veľa ľudí by na mňa nepovedalo, že robím vôbec nejaký šport, nie to ešte bikinifitness.

Najobľúbenejší film ? 

Môj najobľúbenejší film je jednoznačne Jobs. Myslím, že je to veľmi motivačný film. Ukazuje cestu dnes už významného muža, ktorý v podstate z ničoho vytvoril obrovskú spoločnosť. Počas tejto cesty zažíval veľa sklamaní, no nikdy sa nevzdal. .

Ak by si mohla mať jednu superschopnosť, ktorá by to bola? 

Jesť, čo chcem, a aj tak mať postavu, akú chcem.