Rimavská Sobota je naše mesto

07.06.2021 20:28
Zo školy

Autor : Diana Murínová, ZŠ Dobšinského, Rimavská Sobota

Späť na články autora

 Vyrozprávam Vám jeden príbeh o jednom meste, ktoré leží na južnom Slovensku, v Banskobystrickom kraji. To mesto nazýva sa Rimavská Sobota.

Za siemimi horami, za siedmimi dolinami, v dobe bronzovej, bolo jedno mestečko. Obyvatelia v tomto mestečku žili spokojne a šťastne. Každý každému pomáhal. Raz, keď to nikdo nečakal, stalo sa niečo zlé. Na územie mestečka vpadli nepriatelia. Zhrozili sa občania. „Do boja," povedali si. Zdá sa, že nepriateľ občanov nešetril. Aj s nulovou nádejou občania nestrácali chuť do boja. Zistilo sa, že to bol mongolský vpád do Uhorského kráľovstva. Po dlhej a namáhavej bitke občania padli v boji. Z vypálenej stredovekej osady zostali trosky ľahnuté popolom. Po istej dobe sa mestečko opäť postavilo na nohy. Po uctení zosnulých a po naročných opravách, mestečku opäť svitla nádej. Jedného dňa prišiel do novovzniknutej osady akýsi cudzinec. Ľudia sa začali vypytovať: „Kto to je? Ako sa volá? Odkadiaľ prichádza?" Po dlhom rečnení ľudí sa žačalo rozširovať ticho. A v tom neznámy cudzinec začal rozprávať. „Som Ján, arcipiskup, a sľubujem, že vaše mestečko sa stane ozajstným mestom s privilégiami."A stalo sa. Dňa 14. novembra 1278 sa obyčajná osada zmenila na mesto s mestskými privilégiami. A dostala prvý názov Rymos Zumbota. Ale nemyslite si, že arcipiskup Ján bol iba jeden zázrak, na ktorý naše mestečko čakalo. O niekoľko rokov zaklopalo na dvere mestečka ďalšie šťastie. To šťastie bolo vo forme ďaľších privilégií, ako je opevnenie mesta. O pár rokov neskôr mestečko čakala ďalšia zmena. V roku 1441 ovládol mestečko Ján Jiskra, ktorý tu o 3 roky neskôr vyjednával s Jánom Huňadym. V roku 1474 sa mestečko znovu zmenilo, po vymretí rodiny Schéchyovcov, prešlo do rúk Alberta Losoncyzho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Széchyovú, a Jána Guthi-Országha, ktorý sa oženil s Annou Széchyovou. Ako čas plynul, tak si obyvatelia mestečka začali hovoriť: „Hádam sa už nič také nestane."Ale stalo sa. Nešťasnou náhodou začalo horieť celé mesto. Každý obyvateľ sa snažil uhasiť svojpomocne veľký požiar, ktorý sa stál v roku 1506. Takmer celé mesto vyhorelo. Zhorel aj napríklad dôležitý mestský archív, zachránila sa len truhla kovotepcov. Vtedajší zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej formy mesta. Naše mestečko prežilo dve osmansko-turecké okupácie. Lúpežní Martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Obyvatelia mestečka si mysleli, že sa zasa obrátila karta v ich neprospech. Ako išiel čas, naše mesto získalo ďaľšie privilégium, a to právo meča. Obyvatelia sa opäť začali tešiť. Toto privilégium im ešte potvrdil kráľ Karol VI. Habsburský. Rymos Zumbota čakalo daľšie prekvapenie, stalo sa mestom, ktoré patrí do regiónu Malohont. Sídlom regiónu bola najskôr Rimavská Baňa, ktorá svoj vplyv postupne stratila v prospech Rymos Zumbota. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom a Rymos Zumbota sa stala Rimavskou Sobotou. Rimavskú Sobotu čakala ďaľšia významná chvíľa, a to hostenie legendárneho ruského vojvodcu Michaila Illarionoviča Kutuzova, počas Napoleonových výprav.

Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Každým rokom v Rimavskej Sobote sa udialo množstvo dobrých vecí. Rimavská Sobota si prešla od nepamäti tažkými životnými situáciami. ale aj radostnými chvíľami. Slovo Rimavská Sobota by som definoval ako „Nezdávať sa!"

Autor: Samuel Kravčák, IX.B