Veľkonočné sviatky ako ich nepoznáme

08.04.2019 14:47
Kultúra

Autor : Tomáš Kováčik, ZŠ Tríbečská, Topoľčany

Späť na časopis

Veľká noc je v našich krajinách jeden z najväčších kresťanských sviatkov. Kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. My deti ho najmä vnímame ako obdobie šibačky, polievačky a dobrôt od našich mám. Ale ako sa hovorí „iný kraj - iný mrav“, preto sme sa rozhodli predstaviť vám aj iné slávenie veľkonočných sviatkov.

Vo Francúzsku ľudia tiež na Veľkú noc chodia na bohoslužby a jedia sviatočné jedlá. Odlišnosťou od nás je hľadanie veľkonočných vajíčok v záhradách. Medzi obľúbené jedná Francúzov patrí pečené jahňacie mäso s jarnými fazuľkami, pestrofarebné varené vajcia a omelety. Hlavným symbolom Veľkej noci vo Francúzsku sú lietajúce zvončeky. Podľa tradície odlietajú na Zelený štvrtok do Ríma. Pozrú sa, čo má pápež nové a nechajú na od neho požehnať. Naspäť sa vracajú na Veľkonočnú nedeľu a prinášajú zo sebou poslušným deťom darčeky. Deťom sa ako darčeky dávajú čokoládové vajíčka alebo cukríky, pričom im dospelí hovoria, že ich doniesli veľkonoční zajačikovia, králiky alebo Veľkonočné zvony. K tradičným symbolom Veľkej noci vo Francúzsku patrí aj Osterlammele – suchý koláč jedený v Alsaskom regióne. Je pečený v hlinenej forme a majú tvar jahniatka sediaceho na zemi. V niektorých oblastiach Slovenska sa tiež dodnes takýto koláč pečie.

V Nórsku majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, v preklade Veľkonočný zločin. Nepáchajú však žiadne zločiny. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo pozerá detektívne seriály či filmy. Tradícia pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej knihy na stránkach novín. Táto reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Časť rodín odchádza cez sviatky na dovolenky. Odchádzajú na Veľký piatok a prichádzajú domov až v utorok po Veľkej noci. Trávi čas na lyžiarskej chate, v horách.

 Anglicku majú zvláštny zvyk na Veľkú noc, keď počas tohto obdobia tancujú ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci sú sprevádzaný hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Tiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. Významným v tomto období je Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaný svätým olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradície stretáva so staršími ľuďmi a dáva im almužnu, teda peniaze. Na veľký piatok jedia katolíci hot cross bunch. Sú to buchty s krížom na hornej časti, čím pripomínajú obeť Krista. Pečú sa k raňajkám a povera hovorí, že toto pečivo sa nikdy nepokryje plesňou.

V Írsku majú zase vo zvyku vajíčka, ktoré sliepky znesú na Veľký piatok označiť krížikom. Každý Ír by potom mal na Veľkonočnú nedeľu zjesť aspoň jedno takéto označené vajíčko. Na Veľkonočnú nedeľu vychádzajú Íri do ulíc tancovať a súťažiť o koláče. Populárne je napríklad gúľanie vajíčok. Každý súťažiaci dostane paličku alebo lyžičku a musí čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčka do cieľa.



Môj zážitok z Veľkej noci... Keď som mala 7 rokov, Veľkú noc sme trávili u babky. Ako deti sme sa hrali  v záhrade. Navzájom sme si poschovávali rôzne sladkosti a potom sme ich hľadali. Vždy poobede, keď sme sa naobedovali, išli sme jesť fanky, ktoré sme predtým urobili. Poobede sme si pochutili na fankách a následne sme sa išli hrať hru, ktorú vám priblížim. Zatiaľ čo sme obedovali, babka nám po záhrade rozmiestila sladkosti. Počas ich hľadania sme sa veľmi smiali. Mali sme košíky, do ktorých sme dávali všetky sladkosti, ktoré sme našli v záhrade. Keď sme našli všetky sladkosti, všetky sme zjedli. Bola to veľká zábava. Popritom sme neraz popadali, alebo dokonca zašli až k susedom. Bola to sranda.

Alexandra Chalupová, 6. A