Ranné slnce sa ospanlivo prediera cez veľkú čiernotu, aby svojimi teplými jasnými lúčmi potešilo obyvateľov malebnej dolinky.

Zelená lúka sa pomaly začína prebúdzať a ukazuje svoju kvetinovú nádheru. Snehobiele snežienky, zlaté narcisy a šarlátové tulipány otvárajú svoje hlávky, aby svojou krásou a vôňou potešili celý svet. Žlté včielky a farebné motýle sa už zlietajú, lebo sa chcú potešiť toľkou nádherou. I srnky prichádzajú, aby sa mohli napásť šťavnatej zelenej trávy. Aj srnčatá sa zbiehajú, aby mohli na lúke začať svoje nekonečné hry a bláznovstvá.

Čo je ale najkrajšie na tejto lúčke? Je to úchvatná panoráma obrovských hôr. Ozrutní obri v rannej hmle vyzerajú, akoby sa čochvíľa mali dotknúť nebies.

Pod týmito mohutnými obrami sedí v dolinke učupená malá dedinka. Drevenice v tejto osadôčke majú belasé okenice a drevené škridle na ich drobných strechách sú dokonale vyrezané, akoby ich nevytvorila ľudská ruka, ale skôr Božia.

Stredom dedinky preteká studený horský potôčik. Jeho vody sú čisté a priezračné ako krištáľ. Zurčiaca voda naráža o skaliská a roztrúsené kvapôčky sa ligocú v rannom slnku ako zlato.

I keď je ráno často žiakmi neobľúbené, tu - na tejto lúke, v tejto dolinke a pod týmito horami- je najkrajšie.