Lesom kráčam, duní vietor,

zo stromov ten všetko zmietol.

Predo mnou krajina veľká,

usmieva sa do ďaleka.

V tej krajine zima stojí,

Mrazom kryje hory, doly.

Mocne ona svetom ide,

krásnu bielu deku šije.

Mocným ona vládne žezlom,

nevládne však veľmi chladne,

avšak zem pod tuhým snehom,

ukrytá je veľmi ladne.

Uväznená mocným ľadom,

trpí voda veľkým hladom.

Po priestore, po slobode,

sníva ona v noci, vo dne.

Zima modré oči nosí,

- kráľovská to farba mora.

Meluzína všetko kosí,

v snehu ligoce sa zora.