Mrazivé umlčanie

18.12.2021 20:28
Zábava

Autor : Linda Donovalová, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec

Späť na úvod

Bol hmlistý jesenný večer, tmavé ulice Londýna sa pozvoľna vyprázdňovali, čulý ruch pomaly mizol, rovnako ako lúče zapadajúceho slnka. Ticho narúšali len zvuky hudby rinúcej sa z budovy Whitehall-u. Za veľkolepou starodávnou stavbou sa v diali leskli tribúny za veľkou jazdeckou plochou, postavenou pred pár dňami kvôli vrcholným parkúrovým pretekom roka – The Global Champions Tour. Blednúce slnko vrhalo na veľký stan na kraji jazdiarne zlovestné červené svetlo.

Práve z tohto stanu sa ozývala hudba. Jazdci zorganizovali oslavu na počesť konca leta a zároveň trávili posledné pokojné chvíle pred tým, než vypukne finálové kolo parkúru naplánované na nadchádzajúce ráno. S ubúdajúcim svetlom sa deň chýlil ku koncu a zlaté lúče nahrádzala hustá hmla klesajúca k zemi, no vo vnútri stanu bolo teplo a útulne.

Bolo netradičné oslavovať tak bezprostredne pred finále, ale mladá domáca jazdkyňa Ellie Smithová trvala na tom, aby sa ešte trochu zabavili, kým začne rivalita, a usporiadala posedenie s občerstvením. Všade vládla príjemná atmosféra, keď vtom sa ozval krik, cinkot rozbitého skla a niečo dopadlo na zem. A ako sa posledný lúč slnka rozpustil v hustej hmle, líderka celkového poradia a najlepšia nemecká jazdkyňa Melanie Schwarzová dopadla bezvládne k zemi...

Detektív Edward Hudson dorazil k Buckinghamskému palácu niečo po deviatej hodine večer. Už teraz mu bolo jasné, že toto bude dlhá noc. Pred pol hodinou mu volali vystrašení organizátori šampionátu s tým, že jedna z účastníčok náhle padla na zem mŕtva. A keďže bola dotyčná aj líderkou poradia, ako sa Edward dozvedel, hneď začal zvažovať možnosť, že jej k náhlemu odchodu niekto pomohol. Pri vstupe do parku St. James’s sa stretol so svojou kolegyňou, detektívkou Kate Evansovou.

„Dobrý večer, Edward, tak sa mi zdá, že túto noc toho veľa nenaspíme,“ privítala ho.

„Už to tak vyzerá, Kate,“ odvetil Edward.

„Naozaj si myslíš, že to bola vražda? Môže byť konkurencia až takáto silná?“ spýtala sa skepticky.

„Nikdy nepodceňuj odhodlanie jazdcov vyhrať. No nie som si istý, či aj toto bola vražda. Lenže pokiaľ viem, ľudia bežne len tak nezomierajú menej než 24 hodín pred finále takejto súťaže,“ odpovedal Edward popri tom, ako kráčali smerom k bráne Whitehall-u.

„Už len dúfam, že ťa poslúchli a nikomu nenapadlo zdrhnúť. Naozaj nechcem naháňať podozrivých po celom meste,“ zašomrala Kate.

Po niekoľkých minútach chôdze a úmorných rozhovoroch so svedkami zostavili detektívi okruh štyroch podozrivých. Z tmavej oblohy pomaly mizli hviezdy a nahrádzali ich mraky nesúce kvapky dažďa. Kým skončili s vypočúvaním, začalo pršať, akoby aj počasie plakalo nad týmto nešťastím.

Keď Kate vošla na miesto činu, bola prekvapená, aké teplo vnútri panovalo. Prešla popri bare až k úbohej Melanie. Jej pozornosť ihneď upútal rozbitý pohár s vyliatym zvyškom tekutiny. Predpokladala, že priesvitnejšia mláčka kedysi tvorila ľadové kocky a tmavá ružovohnedá tekutina mohla byť limonáda. Žeby toto bola príčina smrti?

V krytej hale o kúsok ďalej zatiaľ Edward vypočúval podozrivých. Prvý bol barman, ďalej nemecká jazdkyňa Nicol Reinhartová – kamarátka obete, člen ochranky a Ellie.

„Takže, pán Adams, poznali ste Melanie? Kedy ste ju videli naposledy?“ spýtal sa detektív barmana.

„Melanie bola vždy veľmi milá, no nepoznali sme sa osobne. Všetci ju mali radi. Videl som ju, keď si u mňa spolu s Ellie prišli dať limonádu. Dal som im, tak ako všetkým, pohár limonády a kocku ľadu a Ellie vypýtala ešte tri kocky pre každú navyše, vraj im bolo teplo. Potom som už len počul, ako Melanie vypadol pohár z ruky a spadla na zem,“ povedal barman.

„Nicol, vraj ste si boli s Melanie blízke,“ obrátil sa Edward na ňu.

„Áno, boli sme s Mel kamarátky. No keď som ju videla naposledy, správala sa čudne. Vbehla do stanu a za ňou Ellie. Mel vyzerala naštvane. Potom sa chvíľu rozprávali a následne si išli dať drink,“ spomínala Nicol.

„To je zaujímavé...“ poznamenal Edward a zapísal si jej odpoveď.

„Pán Hudson, myslíte si, že...že to bola vražda?“ spýtala sa Nicol detektíva. Než stihol odpovedať, zavolala na neho Kate.

„Čo si našla?“ spýtal sa.

„Pozri,“ odvetila a ukázala mu akýsi biely pásik papiera s farebným koncom – test na drogy. „Testovala som jej limonádu,“ vysvetlila detektívka.

„Zaujímavé, takže predsa to mala byť vražda,“ zamyslene povedal Edward.

„No, vražda určite áno, lenže koho?“ nadhodila Kate. Edward na ňu nechápavo pozrel a ona pokračovala: „Toto nebol totiž jediný test čo som urobila a tiež nie jediný pozitívny... Vysoké množstvo drogy sa potvrdilo aj pri vzorke z Ellinho pohára. No už nikde viac.“

Ale, ako je to možné? Veď všetci mali limonádu z rovnakej misy. Ako mohla byť droga len v dvoch pohároch?“ Bezradne sa na seba pozreli. Museli si vypočuť ešte dvoch podozrivých a už len dúfať, že vnesú do záhady tak potrebné svetlo.

„Kedy ste videli Melanie naposledy, pán Mills?“ opýtal sa Edward ochrankára.

„Nebola zo začiatku na oslave, čo bolo zvláštne. Potom som začul zo stajne rozruch a uvidel som Melanie a Ellie hádať sa pri jednom z boxov. Neviem o čom, no vyzeralo to viac ako len nejaká banalita. Potom sa Melanie vybrala k východu a Ellie bežala za ňou. Počul som, ako jej vravela, že jej to vysvetlí a odišli smerom k stanu.“

„Ktorý box to bol?“ spýtala sa Kate. Toto mohla byť stopa. Pán Mills zaviedol detektívov k tretiemu boxu zľava.

„To je Ellin kôň,“ poznamenal prekvapene Edward. Kôň bol vysoký, hnedý, no prekvapivo rozrušený. Švihal dlhým chvostom hore-dolu a potriasal hlavou. Vtom si Edward niečo všimol. Otvoril box a podišiel ku koňovi.

„Pozrime sa, toto nie je len uštipnutie hmyzom,“ pozoroval drobný fliačik krvi na pravej strane konského krku. „Vyzerá to, ako keby mu niekto niečo pichol a ihla sa mu vyšmykla a zanechala malý škrabanček.“

Kate sa rozhliadla okolo. Pohľad jej upútal malý predmet odrážajúci svetlo. Zohla sa a spoza balíka slamy zdvihla ampulku s čírou tekutinou. „Nie som odborníčka na kone, ale toto vyzerá ako doping.“ Zodvihla ampulku proti svetlu a ukázala svoj objav Edwardovi.

„Hmm... Žeby Melanie videla, čo nemala?“ dumal detektív.

„A to by sme mali motív. Ale prečo by potom boli drogy aj v Ellinom pohári? Prečo toľká námaha?“ rozmýšľala detektívka nahlas. „Ibaže by to nebolo prvýkrát, čo ju Melanie prichytila...

“ „Ellie, prečo ste sa s Melanie hádali?“ spýtal sa detektív priamočiaro.

„Hádali? Samozrejme, že nie. Bolo to len také podpichovanie pred finále. Prečo inak by som s ňou išla potom na limonádu? Vychádzali sme spolu dobre. To vám potvrdí každý,“ tvrdila Ellie.

„To barman s ňou mal problémy. Neviem, čo to bolo, ale vyhrážala sa mu, že ho prezradí. Počula som ich včera večer.

“ Tu niečo nesedí, pomyslel si Edward. Veď Melanie by si určite všimla, keby jej Ellie niečo nasypala do pitia. Bolo by to efektívne, no ak by aj, prečo to nasypala aj sebe? Naozaj to vyzerá na barmana.

Kate trápili podobné myšlienky, no aj tak mala pocit, že vrahyňa stojí priamo pred ňou a zhadzuje vinu, na koho sa dá. No dôkazy naznačovali opak. Viacerí potvrdili, že Melanie a barman sa hádali. Žeby sa jej intuícia mýlila?

Detektívi sa vrátili na miesto činu. Museli predsa niečo prehliadnuť...nejaký detail. Edward si neustále prehrával v hlave barmanovu výpoveď. Prešiel za bar. Stála tam misa s limonádou a v mrazničke našiel prepravku s kockami ľadu. Náhle sa zahľadel na misu a oči sa mu rozžiarili.

„To je geniálne!“ zvolal. „Hrozné, no geniálne. Niet divu, že sme na to hneď neprišli. Neprestávam sa čudovať nad vynaliezavosťou niektorých ľudí,“ pokračoval a po tvári sa mu rozlieval úsmev. Kate pochopila, že Edward vyriešil prípad. Tak, kto bol teda vrahom??

Detektívi sa vrátili späť do haly a zamierili rovno k Ellie.

„Je mi to ľúto, Ellie, no tento rok sa bude musieť finále zaobísť bez vás. Ste zatknutá za ohrozenie zdravia psychotropnými látkami, doping a, samozrejme, za veľmi dômyselnú vraždu,“ oznámil šokovanej žene detektív. „Teda nie až tak dômyselnú. Je vždy veľká chyba nechať dôkazy o vine len tak, nerozpustené do zabudnutia,“ zasmial sa Edward na vlastnom vtipe a spolu s Kate odviedli vrahyňu na rovnaké miesto, na akom ona nechala dôkazy – do chládku.

„Toto bol naozaj veľmi zamotaný prípad,“ povedala Kate.

„Ale ako si vedel, že to nebol barman? A ako to, že ona otrávená nebola, hoci aj v jej pohári bola smrteľná dávka drogy?“ spýtala sa zamyslene.

Edward chvíľu premýšľal a potom odpovedal: „Bol som si takmer istý tým, že Ellie je vinná už po tom, čo sme našli doping. No nemal som presvedčivé dôkazy a ani teóriu o tom, ako to mohla spraviť. Až keď sme sa vrátili do stanu a zbadal som tie kocky ľadu, napadlo mi jediné možné vysvetlenie.“

„Mala v pohári nejakú látku proti predávkovaniu? Možno Naloxon?“ prerušila ho Kate.

„Nie, nie, droga tam bola - tak ako v Melaninom pohári. Teda, lepšie povedané, bola v tých kockách ľadu. A v stane bolo teplo, tak je logické, že ľad sa začne o chvíľu topiť, veď načo sa ponáhľať s pitím, lepšie je počkať, kým sa nápoj trochu ochladí, no nie? Lenže keď vieš, že v pohári sa ti pomaly rozpúšťa smrteľná dávka drogy...“

„Piješ rýchlo,“ dokončila ohromená Kate. „Takže všetci prítomní dostali drogu, ale až 4 kocky boli koncentrácia postačujúca na zabitie.“

„Presne tak,“ prikývol Edward „A Ellie mala ako organizátorka milión príležitostí prisypať drogy do ľadu.“

„Naozaj dômyselné...“ povedala Kate.