Deň pri mori

24.10.2020 23:01
Príroda a turistika

Autor : Bibiána Podstrelená, 9. ročník, ZŠ Pusté Úľany

Späť na úvod

    ,,Konečne nejakí Slováci!" začula som za sebou dievčenský hlas. Bol august a ja som si chvíle prázdnin spolu so svojou rodinou vychutnávala v meste Gradac na Makarskej riviére v Chorvátsku. V ten teplý deň sme sa s bratom rozhodli, že pôjdeme skúsiť vodné preliezačky. Rodičia nám na pláži zaplatili vstupné a priniesli nám čísla, ktoré sme si umiestnili na ruky. Preplávali sme až k preliezačkám, ale ja som na ne nevedela z mora vyliezť. Boli na mňa privysoké. Brat mi musel pomáhať. Ostatné deti sa na mňa pozerali divným pohľadom a ja som sa cítila hrozne trápne.

    Keď sme neskôr čakali na jednu z preliezačiek, prihovorilo sa nám dievča. Otočila som sa a uvidela som brunetku s hnedými očami a opálenou pokožkou. Zasmiala som sa a pozdravila ju. Okamžite sme sa skamarátili. Volala sa Ema. Spolu s ňou a našimi bratmi sme vyliezli na trojmetrový, hrozivo vyzerajúci vrch preliezačky a tam sme sa rozprávali. Ema so svojou rodinou trávila v Chorvátsku celé leto, lebo jej oco pracuje v zmenárni. Tiež nám figliarsky prezradila, že má s bratom preliezačky zaplatené len na pol hodinu, ale sú tu už hodinu, pretože asi na nich prevádzkovatelia zabudli. Zrazu jej napadlo: ,,Bibi, skočme odtiaľto do mora!" Zasmiala som sa a myslela som si, že žartuje, no ona mala vážnu tvár. Vtedy mi došlo, že to chce naozaj spraviť. Sadli sme si na okraj vrcholu atrakcie a pozreli dole. Neviem, ako bolo jej, ale mne prišlo zle už len pri pomyslení na skok z takej výšky. Nikdy som nič také nerobila. Srdce sa mi divoko rozbúchalo. Odhodlávala som sa asi 5 minút, no nakoniec som si povedala: ,,To dáš! Ak nie teraz, tak nikdy!" Prstami sme si stlačili nos a skočili. Ááááááááááááá! Bolo to úžasné a zároveň strašidelné. Ako som tak letela do vody, cítila som vánok vo vlasoch. Ten skok sa mi zdal dlhší ako  v skutočnosti, ale bol super. Ten úžasný pocit trval len dovtedy, kým som si uvedomila, že sa mi odopol vrchný diel plaviek. Och, bolo to trápne, hneď som sa strhla a nasadila si ho naspäť. Ema sa začala smiať a ja s ňou. Našťastie nikto nič nevidel. Emu a jej brata potom prišiel vyhnať plavčík. Bola som veľmi prekvapená, že Ema s ním komunikuje po chorvátsky. Rozlúčili sme sa a do konca dovolenky sme sa už nevideli. S bratom sme sa na preliezačkách zabávali ešte 40 minút. Z toho vrchu sme spolu skočili ešte raz. Ale tentokrát som si plavky pridržala.

     Bol to super deň a veľmi som si ho užila.