STANSTROFA

Dnes je deň kvôli ktorému sa oplatí mať radosť. Asi nechápeš, no pochopíš!

Naša rodina ide na stanovačku. Nie na takú na záhradu, ale do lesa! A vlastne nie úplne rodina. Idem samozrejme ja (Viki), moje tri sesternice Hana, Anna a Dana. A Danin frajer Peter. Dana má totiž už 16 rokov. A dospelí: môj oco, (mama nepôjde, stráži doma náš doplnok môjho mladšieho otravného brata), rodičia sesterníc a otec Petra.

„No tak, Viki, poď nám pomôcť s tými kuframi a stanmi!“ zakričí na mňa oco. Keď je všetko pripravené, nasadneme do minibusu Petrovho otca a ide sa! „Ideme na výlet! Ho ho ho!“ spieva Anna a Hana. Zábavou tínedžerov (teda zábavou Dany a Petra) je čumenie do mobilov. Rodičia plánujú našu výpravu, nuž a ja sa teším na opekanie. „Konečná!“ zavelí mama sesterníc.

Rozkladanie stanov je katastrofa. Dana sa zapletie do prvého, druhý natrhol vietor a posledný, nuž keď ho niekto postaví je znovu na zemi. Keď stany len tak tak stoja ide sa na piknik. Kráčame a Anna, Hana, priznám, aj ja, spievame: „Hurá tešíme sa na výlet, výlet a piknik!“ Keď prídeme na čistinku, otvoríme košík a katastrofa! „Kto urobil obložené chlebíčky s tuniakom, keď má naňho každý alergiu!“ vytočil sa môj oco. „Ja, veď naňho nemám alergiu,“ povie Peter. Oco je na prasknutie. Čiže keď sme sa vrátili do stanov o hlade (samozrejme, okrem Petra) šli sme si ľahnúť.

Na ďalší deň sme sa zobudili na to ako nám medveď žerie mäsové chlebíčky! „Na strom!“ zavelia rodičia. „A hlavne potichu!“ Asi sme tam boli dve a pol hodiny! Keď medveď odišiel, začalo liať. „Fú,fú!“ začal fúkať vietor a ako na zavolanie odfúkol stan. Keby aspoň nie ten najväčší! V tom Dana skríkne: „Môj mobil! Bol v tom stane a teraz je fuč!“ „Hi hi ha ha ho! Smeje sa Dane Anna s Hanou. „Keď vás chytím, tak uvidíte!“ volá na ne Dana a už sa začala naháňačka. „Šmyk! Šmyk! Šmyk!“ všetky tri skončili v blate.

Keď sa prezliekli, išlo sa opekať. Rozdelil sa prídel špekačiek. Ostala len jedna dupľa. „Ja chcem dupľu!“ zakričala som. „Nie, ja!“ protirečil mi Peter. A tu je ďalšia katastrofa. Môžeš hádať ako to dopadlo. Obidvaja sme si vybili zub a špekačka skončila v ohni.

Keď sme sa celí zmorení vrátili domov, mama nám položila len jednu otázku: „Ako výlet?“ Ja som odpovedala (myslím, že za všetkých): „Bola to STANSTROFA!“