Môj psík Edko

Deti, deti čuj sa svete,

smútok u nás nenájdete.

Doma psíka máme,

Edkom ho my nazývame.

Veľké očká, malé uško,

čierny noštek, biele bruško.

Hnedý lesklý chrbátik,

to je jeho kabátik.

Vrtí chvostom, stále behá,

srší z neho veľká neha.

Smiech a dobrá nálada,

nikto sa tu neháda.

Lebo Edko psíček malý,

jedla sa mu stále máli.

Ňufáčikom hľadá kosti,

na šunke sa on rád hostí.

Pekne podať labku vie,

vo všetkom mi rozumie.

A keď večer idem spať:

„Dobrú noc môj kamarát!“