Denis Myšák (narodený 30. novembra 1995), bývalý žiak našej školy, je slovenský šprintkár . Súťaží na podujatiach K-4 a na letných olympijských hrách 2016 získal zlatú medailu na Majstrovstvách sveta 2015 a striebornú medailu . Šport začal v ôsmich rokoch. Vďaka úspechom v kategórii juniorov bol v rokoch 2012 a 2013 menovaný Slovenským juniorským kajakárom roka. Na Majstrovstvách Európy juniorov a U23 v roku 2013 získal zlatú medailu v juniori K-2 500 metrov s Tiborom Linkou . Budúci rok opäť s Linkou skončili na druhom mieste v závode U23.  V roku 2015 sa stal súčasťou slovenského tímu K-4, ktorý získal veľa medailí na olympijských hrách, majstrovstvách sveta a európskych majstrov. S Erikom Vlčkom , Jurajom Tarrom a Tiborom Linkou zvíťazili na majstrovstvách sveta 2015 v pretekoch K-4 1000 metrov . V roku 2016 vyhral ten istý tím jedno zlato a jedna strieborná medaila na Majstrovstvách Európy 2016 , ktorá mala dobrú formu pred hlavným cieľom sezóny, olympijské hry, kde súťažili v kategórii K-4 000 m ako vládnuci majster sveta a získali strieborná medaila.

Ako ste sa dostali ku kanoistike a následne na vrcholové podujatia ?

Ku kanoistike som sa dostal vďaka babke, ktorá sa poznala s trénerom. Poslala ma, nech si to vyskúšam a mne sa to zapáčilo, tak som tam zostal trénovať. Trénoval som v Novákoch 10 rokov. Vďaka trénerovi som sa dostal na majstrovstvá sveta.

Čo ste zažívali, keď ste sa dozvedeli , že ste sa dostali na olympiádu do Ria de Janeira ?

Samozrejme, radosť. Na začiatku toho roku som ani nevedel, že na majstrovstvách sveta si vyjazdíme miestenku a že sa kvalifikujeme na OH, čiže to bolo pre mňa príjemné prekvapenie.

Mali ste niekedy aj obdobie, že ste chceli skončiť s kanoistikou ?

Pravdaže tam boli aj dni, keď sa mi nechcelo ísť na tréning. Nebolo však také obdobie, že by som chcel prestať. Vždy ma to bavilo.

Museli ste vynechať nejakú zložku potravín, kvôli tomu, že ste vrcholový športovec ?

Nejak veľmi som to neriešil, jedol som, čo prišlo. Po zranení ramena som však musel schudnúť, tak som musel vynechať mastné a sladké jedlá.

Máte nejaké „rituály“ pred súťažou ? (Smiech).

Mal som taký zaujímavý rituál, že som si vždy dával deravé ponožky. A deň predtým som sa vždy nahladko oholil a učesal.

Ako sa psychicky pripravujete na preteky?

Keď som nepokojný, tak počúvam Beethovena, presnejšie 9. symfóniu .

Na čo myslíte, keď už ste na štarte?

Vtedy človeku chodí hlavou veľa myšlienok, napr. či sme dobre natrénovaní, či to nepokazím, ale treba sa sústrediť, lebo prvý záber je veľmi dôležitý, pretože keď sa pokazí, tak sa ťažko dobieha.

Čo Vás motivuje v tom, aby ste pokračovali?

Motiváciou sú tie vrcholné podujatia, medaily a samotná olympiáda.

Čo robíte vo voľnom čase (ak sa nejaký nájde)?

Hlavne regenerácia, oddych s rodinou, priateľkou.

Aký máte pocit z toho, že u nás na škole máte pamätnú tabuľu?

Veľmi sa z toho teším a je mi cťou takto byť na pamätnej tabuli, byť takto vyznamenaný, a tým motivovať tých mladších.

Ako si predstavujete svoju budúcnosť?

Rád by som sa kvalifikoval na ďalšie olympijské hry a udržal sa vrchole. A čo sa osobnej týka, tak určite svadba, deti, rodina, pokojný život... Po kanoistickej kariére by som chcel byť asi trénerom, ešte som o tom nerozmýšľal.

Aké to bolo pre Vás sa po zranení opäť dostať na vrchol?

Hlavne tá príprava bola veľmi náročná, všade som bol posledný. Pred kvalifikačnými pretekmi sa moja forma začala zlepšovať. Až sa nakoniec tieto majstrovstvá sveta podarili.

BONUSOVÁ OTÁZKA:

Koho považujete za ambasádora slovenského športu?

Je tu veľa šikovných športovcov napr. Peter Sagan, Škantárovci, Matej Tóth..

Otázky pre trénera Ľubomíra Hagaru: Aký bol Denis?

Tak ako každý mal aj svoje chvíľky, ale v prvom rade to bol výborný športovec, pracovitý, cieľavedomý a stále bol taký skromný ako teraz.

Keď ste ho prvýkrát uvideli, videli ste v ňom talent?

No keď Denis k nám prvýkrát prišiel na lodenicu, bol taká guľôčka, ale mal také vlastnosti, ako som už menoval predtým, čiže mal dobré predpoklady stať sa vrcholovým športovcom.

                        Ďakujeme za rozhovor.