Čo možno o jeseni neviete

19.11.2023 12:52
Príroda a turistika

Autor : Tomáš Baník, ZŠ Soľ

Späť na časopis

Ahojte!

Povedali by ste, že jeseň vás môže niečím prekvapiť? Aj keď sa to nemusí zdať, toto pestrofarebné ročné obdobie si poctivo stráži svoje tajomstvá a drží ich mimo dosahu mnohých zvedavých očí. Ak o tom pochybujete a myslíte si, že vás už ničím nemôže priviesť do údivu, práve máte možnosť presvedčiť sa o opaku.

Tu je zopár prekvapujúcich faktov o jeseni:

Fakt č. 1: Jeseň nezačína v ten istý deň

Astronomická jeseň začína jesenným slnovratom, ktorý zvyčajne pripadá na 22. alebo 23. september. Zaujímavosťou je, že táto udalosť môže nastať aj 21. alebo dokonca 24. septembra, avšak jedná sa o veľmi vzácne prípady. Prvým zmieneným dátumom začne jeseň najbližšie v roku 2092, zatiaľ čo tým druhým až v roku 2303.

Fakt č. 2: Slovo jeseň nemá pôvod v slovenčine

Jazykovedci totiž predpokladajú, že má pôvod v gótskom slove asans, ktorým starí Góti označovali práve jeseň. Zhruba na prelome staroveku a stredoveku ho od Gótov prevzali niektoré ďalšie národy a etniká, medzi inými aj praslovanské kmene. Niektoré z nich následne emigrovali smerom na západ a priniesli ho so sebou do Karpatskej kotliny, kde sa z neho vyvinulo slovenské slovo jeseň.

Fakt č. 3: Listy nadobúdajú svoju prirodzenú farbu

Najčastejšiu farba, ktorú si spájame s listami, predstavuje zelená. Vedeli ste však, že toto nie je ich prirodzená farba? Za to, že na jar a cez leto sú listy na stromoch zväčša zelené môže prírodné farbivo – chlorofyl. Jeho produkcia v množstve, ktoré postačuje na sfarbenie listov dozelena, je možná iba vďaka dostatku slnečného žiarenia. S jeho postupným ubúdaním počas jesene tak listy zelenú farbu strácajú a nadobúdajú svoje prirodzené farby – najmä žltú, oranžovú a hnedú.

Fakt č. 4: Veveričky prispievajú k výsadbe nových stromov

Určite viete o tom, že na jeseň veveričky hromadia zásoby na zimu. Počuli ste už však o tom, že touto činnosťou prispievajú k výsadbe nových lesných porastov? Niektoré z nich totiž zakopávajú plody a semiačka stromov pod zem. Keďže ich tam zvyčajne zakopú nemalé množstvo, na niektoré z nich zabudnú. Z nevyhrabaných semiačok následne začnú rásť nové stromy. Vedci však zistili, že sa to netýka všetkých veveričiek. Napríklad veverica sivá, ktorá dominuje vo väčšine Európy túto „výsadbovú činnosť“ vykonáva iba v obmedzenej miere.

Fakt č. 5: Tekvice rastú takmer na každom kontinente

S jeseňou sú okrem iného neodmysliteľne spojené aj tekvice. Vedeli ste, že tieto neobyčajné plodiny pôvodne rástli len v Amerike? Do Európy boli privezené len v 16. storočí a následne sa rozšírili aj na mnohé ďalšie miesta po celom svete. Jediným kontinentom, na ktorom ich dnes nenájdete je Antarktída. 

Fakt č. 6: Tekvicové korenie nechutí ako tekvica

A pri tekviciach ešte chvíľu ostaneme... Dostalo sa vám niekedy na jazyk tekvicové korenie? Ak áno, mohli ste si povšimnúť, že nechutí a ani nevonia ako tekvica. V skutočnosti ide o zmes mletej škorice, muškátového orieška, suchého zázvoru a klinčekov. Prečo sa to však nazýva tekvicové korenie? Pôvodne sa zrejme jednalo o šikovný marketingový ťah, ktorý poslúžil na popularizáciu tejto zmesi korenín.

Fakt č. 7: Helloween nie je tak celkom americký sviatok

Ak ste sa doteraz domnievali, že Helloween je vyslovene americký sviatok, tak vedzte, že to tak nie je. Vznikol totiž z keltského festivalu Samhain, ktorý bol oslavou konca obdobia žatvy a začiatku zimy. Od Keltov žijúci aj na našom území, túto tradíciu prevzali etniká, ktoré zaujali ich miesto – predovšetkým Germáni a západní Slovania. Vďaka tomu sa neskôr keltské zvyky mohli ďalej rozvíjať na rôznych miestach až nakoniec v 19. storočí v Spojených štátoch amerických vznikol Helloween s jeho typickými vyrezávanými tekvicami.

Fakt č. 8: Zvýšený výskyt polárnej žiary

Ďalším nemenej prekvapujúcim jesenným faktom je, že v období okolo jesenného slnovratu dochádza k zvýšenému výskytu polárnej žiary. Tento prírodný fenomén je obzvlášť badateľný vo vysokých zemepisných šírkach, ktoré sa nachádzajú neďaleko od polárneho kruhu. Prečo je však polárnu žiaru vidieť často práve v tomto čase? Odpoveď je jednoduchá: pravidelne počas tohto obdobia sa vyskytuje nadmerný počet geomagnetických búrok, ktoré polárnu žiaru spôsobujú. Mimochodom, možno ste ju videli na vlastné oči nedávno aj u nás, keď bola viditeľná na viacerých miestach Slovenska.

Fakt č. 10: V jeseni ľudia najviac zdobia svoju domácnosť

Aj keď sa to vzhľadom na pestrofarebnosť jesennej prírody môže zdať prekvapivé, jeseň je časom, keď ľudia podľa prieskumov najviac zdobia svoju domácnosť. Ak vás zaujíma, čím to je, tak je tu hneď niekoľko vysvetlení. Môžu za tým byť prírodné zmeny, ako úbytok slnečného svetla či pokles teplôt, ktoré môže podvedome pôsobiť deprimujúco, a tak ľudia siahajú po pestrofarebných jesenných dekoráciách. Druhý dôvod je zjavnejší – snaha pripraviť domácnosť na blížiace sa Vianoce. No a kto by sa už teraz netešil?!🥰

Zdroj:

https://sezonkovo.sk/blog/clanok/prekvapujuce-fakty-o-jeseni.html