Deň matiek

17.06.2022 08:19
Šport

Autor : žiaci 8.A , ZŠ Tatranská Lomnica

Späť na časopis

Mama je osoba, ktorá nám dala život a vďaka nej sme tu. Je to sprievodca životom. Urobí pre mňa všetko, je to ten najdrahší človek. Moja mama vychováva dve deti, ktorým dala kus svojho srdca. Je veľmi zaneprázdnená. Päť dní v týždni pracuje a niekedy dokonca aj v sobotu. Nechápem, ako sa stíha venovať nám - svojim dvom deťom...

Moja mama je veľmi odvážna. Keďže môj otec pracuje istý čas aj v zahraničí, má to ešte ťažšie, pretože je vtedy na všetko sama. Má ruky, ktoré vedia všetko a je usilovná ako včielka. Keď niečomu nerozumiem, alebo neviem niečo nájsť, ona mi vždy vďačne pomôže. Ako keby mala tretie oko.

Rada jej pomáham. Ako normálny teenager jej nie vždy poďakujem za to, čo pre mňa robí, ale aj tak viem, že ma má rada a chápe ma.

Je komunikatívna, môže sa baviť o všetkom a s hocikým, aj s náhodným človekom na ulici. Je naozaj priateľská a jedinečná.

Mama je len jedna, iná nemôže byť, je to prvé slovo, ktoré človek povie, pretože je to tá najdôležitejšia osoba na svete. Bude tu vždy a bude nás podporovať v ťažkých chvíľach. Som naozaj rada, že ju mám.

Petra Lacušová, 8.A

Poviem si, písať úvahu o matke je tak ľahké. Po krátkom zamyslení sa však prichádzam na to, že nie je. Prečo? Lebo je to osoba mne najbližšia . V širšom zmysle tak nazývame aj matku Zem. Všetko, čo začalo. Čo sa zrodilo.

Matka. Stále sa snaží pochopiť ma a vžiť sa do môjho zmýšľania, mojich názorov, len aby ma usmernila v kráčaní slepou cestičkou a ochránila ma, aby som si zbytočne nekomplikoval život hlúposťami. Hovorím si, ako je možné, že je vždy krok predo mnou? To ale asi nebude len jeden krok, to bude riadny kilometer... Ani neviem odkedy, nepamätám sa, no čím to bude, že z domu neodídem bez toho, aby som ju objal. Bude to tou každodennou láskou už asi odo dňa, keď som sa narodil. Rozčúlim ju? Urazím ju? Samozrejme, už sa mi to podarilo. Nie som na to hrdý, škoda len, že to chvíľku trvalo, kým som to pochopil. Ona na to reaguje tak rozvážne, až mi pripadá, akoby v minulosti školu matiek študovala. A asi to bola škola prísna, pretože s obmedzeniami nešetrí...

Dieťa už od prvého nádychu znamená pre matku všetko. Ako to len robí? Unavená, nevyspatá, a predsa jej nemizne úsmev z tváre ani láskavý pohľad jej očí. Som naučený? Mám napísané úlohy? Mám desiatu? Všetko si to vie v hlave poskladať tak, že tam sa nikdy nič nestratí.

Každý život začína matkou. Nik nedokáže to, čo ona. Dať život.

Pamätám si moju prvú noc bez mamy. Bolo to kvôli môjmu mladšiemu bratovi. Nechala ma a odišla si pre malé urevané chlapčiatko. Čo je to za čudnú rovnicu rozdeľovania lásky? Veď keď v matematike niečo odrátam, podelím, samozrejme, sa to zmenší. Nie však u matky. Tam je úplne iná rovnica. Dá všetku svoju lásku v rovnakej miere a bez žiadnych strát. Ona je hotový zázrak menom matka.

Kevin Havrila, 8.A