16 Regionálna výchova v primárnom vzdelávaní

21.12.2020 18:05
Zo školy

Autor : Matúš Jablonský, ZŠ Málinec

Späť na časopis

Slovo škola pochádza z gréckeho slova SCHOLÉ, ktoré sa spájalo s významom voľná chvíľa alebo voľný čas. Od vzniku pôvodu slova škola nás delia viac než dve tisícročia. Škola nie je výsadou vyvolených a miestom na trávenie voľného času. Je určená všetkým nie na báze dobrovoľnosti, ale povinnosti. Škola je sociálna inštitúcia, ktorá je účelovo vytvorená na realizáciu jej hlavnej úlohy a to na zaisťovanie riadenej a systematickej edukácie. Jej ďalšou dôležitou funkciou je vytvárať priestor pre socializáciu jedincov. Táto funkcia vychádza z antropologických názorov na povahu človeka, pretože človek nemôže existovať mimo spoločnosti a kultúry. Musí sa zoznámiť s kultúrou a prostredím, v ktorom žije. To znamená osvojiť si postoje, hodnoty a vzorce správania, ktoré sú vlastné danej kultúre a k tomu dochádza jedine v procese socializácie. Socializácia má potom význam pre blaho človeka a spoločnosti.

Z mikrosociologického hľadiska uľahčuje človeku pochopenie významu hodnôt, noriem spoločnosti a jej reakcií na jeho správanie, postoje a hodnotové orientácie. Ďalšou dôležitou úlohou školy je odovzdávanie kultúrneho dedičstva našich predkov pre ďalšie generácie. Preto významným podnetom pre uvedomovanie si zachovávania a rozvíjania tradičnej kultúry bol návrh Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO, ktorá sa konala ešte v roku 1989 v Paríži. Táto potreba bola zdôraznená v Deklarácii na ochranu tradičnej ľudovej kultúry prijatej v roku 1989. UNESCO, najmä Dohovor o ochrane kultúrneho dedičstva 2003 a Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov 2000, významne pomohli pri snahách starať sa o tradičnú ľudovú kultúru. Slovenská republika obidva dohovory ratifikovala v roku 2006. Tak bola vypracovaná Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, ktorej výsledkom bolo vytvorenie prierezovej témy Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra. Prierezová téma sa stala súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie v školskom roku 2009/2010. Cieľom prierezovej témy je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. To znamená formovať u žiakov pozitívny vzťah: ku svojej obci, k regiónu, národu a vlasti prostredníctvom poznania miestnej krajiny, jej histórie, kultúry a tradícií, k prírodnému bohatstvu, k prírodným, historickým a kultúrnym hodnotám. Obsah primárneho vzdelávania sa pretavuje do vzdelávacích štandardov, ktoré reprezentujú kultúrnu gramotnosť a prispievajú k rozvoju kľúčových kompetencií. Tie sú zamerané na rozvoj kompletnej osobnosti žiaka a uplatneniu vedomostí v praktickom živote. Na ich rozvoj poukazuje Štátny vzdelávací program, ktorý v prvej časti deklaruje ciele výchovy a vzdelávania.

Jedným z cieľov je: poskytovať každému žiakovi mnohostranné možnosti na vlastné objavovanie a skúmanie najbližšieho sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia. Prostriedkom na realizovanie cieľa je práve prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra. V tejto súvislosti by som rada poukázala na tímovú prácu pedagógov a asistentov našej školy, ktorá je náročná a vyžaduje si nielen kreativitu, ale aj nadšenie a zanietenie. Pedagóg musí mať v srdci veľa lásky a úcty ku svojej vlasti, národu, histórií a k spôsobu života našich predkov, lebo len tak môže naplniť ciele a úlohy edukácie.

V minulom školskom roku sme spolu s Mgr. Katarínou Chrastinovou realizovali niekoľko exkurzií zameraných na spoznávanie histórie Mikroregiónu Hornohrad. Naši žiaci skúmali a objavovali históriu sklárstva, baníctva, kultúrne pamiatky a podobne. Zamerali sme sa na miesta, kde sa v minulosti ťažilo zlato a striebro, kde kedysi boli postavené kaštiele, sklárne a domy obyčajných ľudí, ktorí sa živili sklárskym remeslom. Silným motivačným podnetom pre žiakov bolo hľadať pozostatky z vlastnej histórie na základe fotodokumentácie, ktorú mali žiaci k dispozícii. Žiaci našli kusy skla, pozostatky základu stavby a podobne. S nadšením všetko skúmali a bádali. Pre každého žiaka spôsobovala identifikácia lokality na základe fotografie vyvolala neopakovateľný zážitok. Krypta katolíckeho kostola v Katarínskej Hute, v ktorej sú pochovaní majitelia sklární, nie je sprístupnená verejnosti. Naši žiaci ju chceli vidieť. To, že dokážu objavovať, sa nám potvrdilo aj v tomto prípade. Na misiu, ako to nazývajú, si zobrali lampáš a cez poodchýlené malé okienko mali možnosť vidieť jej časť, ktorú si porovnali s fotografiou. Lampáš použili aj pri osvetlení pozostalých vstupov do baní Anton a Anna v Katarínskej Hute. Rada by som sa poďakovala za spoluprácu pri realizovaní exkurzií zameraných na spoznávanie sklárskeho priemyslu Ipeľskej doliny Mgr. Štefanovi Chrastinovi a asistentom učiteľa K. Starove a P. Jakubovej.

V tomto školskom roku vzhľadom na situáciu COVID 19 realizovanie exkurzií nebolo možné, no napriek tomu sa venujeme rozvíjaniu kultúrnej gramotnosti žiakov a tradičnej ľudovej kultúre. V edukácií implementujeme mikroregionálne povestí a rozprávania. Žiaci majú záujem a chuť spoznávať svoju históriu, pretože je pre nich pútavá a záhadná svojím obsahom. Umožňuje im odhaľovať tajomstvá a to je pre nich silný motivačný faktor a zážitok. Rada by som poukázala na slová našej žiačky z rozhovoru:„ ...mne sa páčili povesti o hradoch, pretože sú záhadné. Aj Miša zaujal hrad. Chcel vypátrať, čo všetko sa v ňom ukrýva. Pán Turič napísal list a ten je v archíve v Budapešti. Trvalo veľa rokov, kým o tom začal písať spisovateľ z Katarínskej Huty.“ Vďaka ľuďom dobrej vôle sa mi podarilo zrealizovať tkáčske remeslo. Poďakovanie patrí: Ing. I. Lacko, J. Janšto, Mgr. Ľ. Jablonský a Ľ. Žilková. Je to neopísateľný a nádherný zážitok vidieť malé pršteky našich žiakov ako si vzájomne podávajú kúsok látky v zive a udierajú brdom. Záujem o tkanie pokrovčekov je zo strany žiakov primárneho vzdelávania obrovský. Snažím sa recyklovať použitý materiál a viesť žiakov tak, aby vedeli vytvárať svoje výrobky z toho, čo mnoho ľudí vyhadzuje. Tu patrí moje ďakujem mojej asistentke učiteľa P. Čániovej, ktorá mi v edukácii zo všetkým pomáha. Obraciam sa na ľudí s dobrým srdcom a ochotou pomáhať. Verím, že sa nájdu takí, ktorí si zakúpia náš tkaný pokrovček za symbolickú sumu a tak nám pomôžu zrealizovať zakúpenie novej osnovy, ktorá bude určená na tkanie koberčekov pre žiakov našej školy. Tiež verím, že nám s recyklovaním odpadového textilu mnohí pomôžu. Preto prosím spoluobčanov, aby nevyhadzovali bavlnený textil, ale priniesli nám ho do školy. Z textilu striháme handry na pokrovčeky.

Naša škola nedisponuje s veľkým počtom žiakov, no napriek tomu sa každému venujeme individuálne, plníme si svoje úlohy a ciele. Svoje poslanie a povolanie vykonávame s láskou a nadšením. Vychovávame generáciu žiakov, ktorým do sŕdc vštepujeme lásku k tradičnej ľudovej kultúre, k svojmu regiónu, vlasti a národu. To, čo u našich žiakov vidíme a pestujeme, pre nás znamená, že sme dosiahli radosť z výsledkov našej skutočnej práce. Verím, že časť našej lásky k histórii a k tradičnej ľudovej kultúre, ktorú vštepujeme do sŕdc našich žiakov, nikdy nezanikne a jej časť ostane v ich srdciach pre ďalšiu generáciu. To, že naša škola plní svoje úlohy a funkcie ako to stanovuje legislatíva, nie je pochýb.

                                                                                                                                                                                                                                    PaedDr. Mária Joklová

Fotogaléria k článku