Veľkonočné zvyky a tradície

06.04.2019 17:50
Šport

Autor : Renáta Havrilová, ZŠ Tomášov

Späť na časopis

Veľká noc je v kresťanstve najvýznamnejším a najdôležitejším sviatkom cirkevného roku. Pôvod sviatku pochádza zo starožidovského sviatku pésah (obchádzanie), Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na čas od druhej polovice marca do konca apríla. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari.

ZELENÝ ŠTVRTOK

Kresťanský svet si v tento deň pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho apoštolov. Od tohto dňa sa až do veľkonočnej nedele odmlčia zvony kostolov a cirkvi a na omše ľudí zvoláva rapkáč. Zvykom bolo umývať sa v studenej vode, aby sa človek zbavil pieh alebo vyrážok. Rozšírené boli obyčaje spojené s magickou ochranou proti zlým silám a chorobám.

VEĽKÝ PIATOK

Ježiš Kristus bol na Veľký piatok ukrižovaný. V tento deň sa na území Slovenska nevykonávajú omše. Sú nahradené inými obradmi. Vo svete zvykov a tradícií prevládala predstava, že sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, spoločne tancovali po dedine a kúpali sa v potoku. Skoro ráno čarovali, brali kravám mlieko či lámali konáre ovocných stromov.

BIELA SOBOTA

Tento deň je venovaný prípravám jedál určených na posvätenie. Na východe Slovenska sa pečie špeciálny kysnutý koláč pascha. Na Orave a Liptove sa nazýva baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky. Ani v tento deň sa nevykonávajú sväté omše. Veriaci sa modlia pri symbolickom hrobe v kostoloch a chrámy ostávajú otvorené celú noc do dôležitého ranného obradu.

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Vyvrcholením osláv ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista je Veľkonočná nedeľa. Sviatok sa začína v skorých ranných hodinách, keď si veriaci pripomínajú zmŕtvychvstanie Krista.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Najobávanejším sviatkom roka pre všetky dievčatá a ženy je pondelok po Veľkonočnej nedeli. Už tradične v tento deň obchádzajú muži a chlapci všetky svoje známe, aby ich obliali vodou a tým im symbolicky dopriali zdravie a krásu na celý á nasledujúci rok. Na oplátku ta túto láskavosť sú mladší oblievači obdarovávaní čokoládovými vajíčkami a starší pohostením. Súčasťou rituálu je v niektorých krajoch aj šibačka korbáčom z vŕbového prútia.

pripravil Kristián Tvaruskó 8.A