Ahojte!

V tomto letnom čísle vám rozpoviem, čo sme zažili so spolužiakmi na našom koncoročnom výlete v lanovom parku v Prešove. Ja som nemohla zdolávať prekážky kvôli operácii mojej chrbtice, tak som bola len akýmsi pozorovateľom a o moje dojmy sa teraz s vami podelím.

Do školy sme mali prísť ako normálne chodíme, takže okolo 7:30 h. Všetci sme sa už tešili. Spolužiaci sa od ráno navzájom bavili, ako to zvládnu. O 8:00 sme sa už presunuli k autobusu. Cesta bola dlhá, ale s kamarátkou Reinou sme sa celú cestu rozprávali, takže to prešlo celkom rýchlo. Ani chlapci sa nenudili a hrali UNO. Keď sme dorazili na miesto, všetkým spadla sánka, keď uvideli, ako vysoko boli tie prekážky. Veci sme si nechali na stoloch. Piatakov čakala hra plná súťaží a nízkych prekážok v nebezpečnej fantasy krajine Jumanji. Ich úlohou bolo v čo najkratšom čase zozbierať čo najviac bodov, aby zachránili nielen svoj, ale aj ostatné tímy. No mojich spolužiakov čakalo veru náročné dobrodružstvo. Ja som najprv sedela na mieste a pozerala sa na nich, ako im inštruktorka vysvetľuje, ako si majú správne obliecť postroj. Najprv odvážlivci, ktorí sa našli, vyliezli na takú vysokú „vežu“ a z nej potom skočili BIG SWING - skok voľným pádom. Vyzeralo to ako veľká, veľmi veľká hojdačka, na ktorej sa hojdali. Odvážlivci boli: Vladko, Jožko, Dominik, Adam, Nicolas, Janík a Jakub. Po tejto adrenalínovej aktivite absolvovali výuku efektívneho istenia -  ako správne prepínať karabínu pri zdolávaní prekážok. Ja som si za ten čas pochutnávala na koláčikoch s pani učiteľkami a spolužiakom Adamom, ktorý to tiež rýchlo vzdal. (koláčiky boli výborné😊). Spolužiaci sa za ten čas premiestnili hore na vežu, z ktorej aj skákali, ale teraz šli opačným smerom na prekážky. Prvé prekážky boli dosky, po ktorých mali prejsť, aby sa dostali ešte na ťažšie a ťažšie prekážky. Mnohí to vzdali už na začiatku a ani nevyliezli hore, ale našli sa aj takí, ktorí to prešli celé. Kamarátka Reina prešla prvé prekážky a potom sa hneď vrátila. Tí, čo prešli až do konca, boli tí istí, čo aj skočili BIG SWING. K nim sa ešte pridala aj Sabínka, ktorá ako jediné dievča, zdolala takmer všetko. Najodvážnejší z tohto výletu bol určite bez pochýb Vladko. Po zdolaní prekážok v lanovom parku sme sa presunuli do obchodného centra Eperia. V skupinke som bola len s Reinou. Ani sme si nič nekúpili, len jedlo, na ktoré sme čakali, že 45 minút! No, ale aby som nebola len pesimistická, tak zato bolo výborné. Dala som si chrumkavé kura s ryžou a jahodový džús. Reina to isté, len mala rezance namiesto ryže a kofolu. Cestu domov sme skoro všetci v autobuse oddychovali, ale ihneď sa to zmenilo po tom, čo náš autobus prudko zabrzdil. Nikto nevedel, čo sa deje, zrazu šofér vybehol z autobusu a bežal k prevrátenému autu, ktoré bolo pred nami. Dlhšie sme tam stáli, zatiaľ čo sa šofér s ostatnými ľuďmi snažili vytiahnuť človeka z toho auta. Keď už prišli profesionálni hasiči, tak sme sa pohli a cestovali ďalej. Cestou domov sme sa ešte rozprávali o tej havárii a tak... Dorazili sme bezpečne a všetci sme sa pobrali domov s mnohými zážitkami z toho dňa. Verím, že sa vám moje rozprávanie o výlete páčilo.😊

Vidíme sa v ďalšom školskom roku! Prajem vám pekné prázdniny... Čauteee!