Ahojte čitatelia,
keď sme sa vlani pred prázdninami rozprávali s rodičmi, kam pôjdeme na výlet, dlho sme sa nevedeli rozhodnúť. Nakoniec rozhodnutie padlo, a to ísť spoznávať krásy našich Vysokých Tatier. A povedal som si, že by nebolo zlé podeliť sa s vami o zážitky, ktoré vo mne evokujú dodnes, keďže začína leto a môže to byť pre niektorých z vás dobrý tip na výlet.
Začali sme jedno ráno na Hrebienku. Vyviezli sme sa tam pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca. Jazda bola celkom zábavná, hlavne keď sa kabína začala nakláňať. Hore nás privítal svieži vzduch, výhľady na lesy a kopa turistov. Nasadili sme tempo a vyrazili sme smerom ku Studenovodským vodopádom. Cesta bola kamenistá, miestami poriadne strmá, ale stálo to za to. Voda tam hučí tak silno, že sme chvíľu ani nepočuli vlastné myšlienky. Potom sme sa dostali k Zamkovského chate. Táto chata má niečo do seba – postavil ju v roku 1943 horolezec Štefan Zamkovský a dnes je to skvelé miesto na oddych. Dal som si malinovku a sedeli sme na lavičke medzi ľuďmi, ktorí si tiež vychutnávali chvíľu pokoja. Pozeral som do lesa a hovoril si, že presne toto som potreboval. Vypadnúť z každodenného zhonu, oddýchnuť si po náročnom školskom roku a byť chvíľu len v tichu. Cestou späť sme sa zastavili pri Rainerovej chate. Tá má úplne inú atmosféru, je menšia, staršia a pôsobí skoro ako z nejakého tatranského príbehu. Pred chatou boli sochy z kameňa a vnútri mali malú výstavu o tatranskej prírode. Na druhý deň sme sa vybrali na Skalnaté pleso. Vyviezli sme sa lanovkou z Tatranskej Lomnice a hore som skoro onemel. Výhľad na Lomnický štít, odraz hôr vo vode, ticho a poriadna výška – jednoducho paráda. V tejto oblasti žije aj kamzík tatranský, čo je vzácne horské zviera. Síce som žiadneho nevidel, ale aspoň som si mohol predstaviť, ako niekde po skalách poskakujú ako majstri sveta. Je tam všetko - príroda, pokoj, pohyb aj nové poznatky. A navyše som si uvedomil, že netreba ísť ďaleko za dobrodružstvom, keď ho máme rovno doma na Slovensku.
Želám vám krásne leto bohaté na zážitky...