Vianočný blázon

17.12.2020 18:26
Zábava

Autor : Marek Pirko, ZŠ Soľ

Späť na články autora

Ahojte kamaráti,

vianočných príbehov ste už počuli viac než dosť, ale tento možno nie... je o vianočnom bláznovi...

V jednej krajine na Východe žil pred viac ako dvetisíc rokmi mladý blázon. Ako každý blázon sníval aj on o tom, že sa raz stane múdrym. Miloval hviezdy. Nikdy ho neunavilo pozorovať ich. A tak sa stalo, že jednej noci neobjavili novú hviezdu len králi Gašpar, Melichar a Baltazár, ale aj tento náš blázon.

Tá nová hviezda je jasnejšia ako ostatné", myslel si. „To bude tá kráľovská hviezda narodil sa nový kráľ! Chcem mu ponúknuť svoje služby. Veď, ak je to kráľ, bude potrebovať určite nejakého blázna. Vydám sa na cestu a budem ho hľadať. Hviezda ma povedie." Dlho premýšľal, čo by mohol novému kráľovi priniesť ako dar. Avšak okrem svojej bláznovskej kapucne, zvonkohry a jednej kvetiny nemal nič, čo by mu mohol darovať. A tak sa z domova vydal na cestu.

Prvú noc ho hviezda priviedla do chudobnej chalúpky. Tam našiel dieťa, ktoré bolo chromé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju bláznovskú kapucňu, potrebuje ju viac ako kráľ." Dieťa si bláznovskú kapucňu nasadilo na hlavu a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo. Druhú noc ho hviezda zaviedla do krásneho paláca. Tam našiel dieťa, ktoré bolo slepé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju zvonkohru, potrebuje ju určite viac ako kráľ." Dieťa zvonkohru radostne rozohralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo. Tretiu noc ho hviezda zaviedla do zámku. Tam našiel dieťa, ktoré bolo hluché. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach," pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju kvetinku." Dieťa si kvetinku zobralo a šťastne sa rozosmialo. 

Teraz mu už nič nezostalo, čo by mohol kráľovi darovať. „Bude lepšie, keď sa vrátim," pomyslel si blázon. Avšak, keď sa pozrel k oblohe, hviezda stála na jednom mieste a žiarila veľmi jasne, jasnejšie ako kedykoľvek predtým. A vtom uvidel cestu k nejakej stajni v strede poľa. Pred stajňou stretol troch kráľov a zástup pastierov, aj oni hľadali nového kráľa. Ten ležal v jasliach – malé, bezbranné dieťa. Mária, ktorá chcela práve na slamu ustlať čisté plienky, sa bezradne pozerala a hľadala pomoc. Nevedela, kam by dieťa položila.

Jozef práve kŕmil osla a všetci ostatní mali plné ruky darov. Traja králi doniesli zlato, kadidlo a myrhu, pastieri vlnu, mlieko a chlieb. Len blázon tu stál s prázdnymi rukami. Mária, plná dôvery, položila teda dieťa do jeho náruče. Tak našiel Kráľa, ktorému chcel v budúcnosti slúžiť. A tiež vedel, že svoju bláznovskú kapucňu, zvonkohru a kvetinu rozdal deťom, aby mal miesto pre Dieťa, ktoré mu teraz svojím úsmevom darovalo múdrosť, po ktorej tak túžil.

Zdroj:

https://vianoce.sk/18269-sk/vianocny-blazon.php?fbclid=IwAR0q-tF37k-ekjFgltxmqOsiWCvu-C85Yz8ASzlzUY9fyAXz7JtHS0t8VOg