Zavedenie študijného odboru so zameraním na chov cudzokrajných zvierat vzišlo z požiadaviek verejnosti, aby existovali špecialisti orientujúci sa na chov týchto zvierat z dôvodu, že pribúda nielen ich chovateľov, ale i predajcov a veterinárnych zariadení špecializovaných pre ich liečenie. Štúdium sa nezaobíde bez toho, aby veterinárny zdravotník taktiež nepoznal problematiku našich – domácich, či hospodárskych zvierat cestou výučby všeobecno-vzdelávacích predmetov, ktorých nosným pilierom vedomostí je biológia, ale hlavne celý rad odborných predmetov. Medzi nimi hlavné zastúpenie pre odborníka, veterinárneho zdravotníka a zároveň špecialistu pre chov cudzokrajných zvierat patria anatómia a fyziológia, mikrobiológia a parazitológia, hygiena chovu zvierat, výživa a dietetika a hlavne veterinárna starostlivosť. Tieto sú v druhej polovici štúdia viac orientované na chovateľské podmienky a starostlivosť ako i využitie cudzokrajných zvierat s uplatnením prvkov marketingu. Praktické zručnosti si žiak upevňuje v rámci predmetu odborná prax, pri ktorej získava skúsenosti týkajúce sa chovateľskej starostlivosti, ošetrovania, liečenia a reprodukcie širokej škály jedincov, či sa to týka bezstavovcov, stavovcov, chladnokrvných alebo teplokrvných jedincov. Taktiež je vedený uplatňovať zásady odbornej komunikácie s chovateľom cudzokrajných zvierat pri poskytovaní rád týkajúcich sa vhodnosti chovu, pre záľubu alebo komerčné účely vrátane poradenskej činnosti v legislatívnej oblasti. Na trhu práce sa môže uplatniť nielen ako špecializovaný veterinárny zdravotník, ale i predajca chovateľských zariadení, pomôcok, preparátov na výživu a prevenciu voči chorobám cudzokrajných zvierat.