Nože v umení

02.11.2021 19:23
Kultúra a umenie

Autor : Rasmus , Gymnázium, Ul. Daxnera, Vranov nad Topľou

Späť na úvod

Nebaví vás literatúra? Nečudujem sa vám.

Od útleho detstva som sa čudoval rovesníkom, ktorí neboli literatúrou zaujatí, no teraz sa už nečudujem. V spoločnosti, kde je pre mladých ľudí jediným stretávacím bodom s umením škola, ktorá uznáva fakty a utláča subjektívne názory, to predsa inak ani nemohlo dopadnúť. Ľudia sa z hľadania krásy a smútku v živote preorientovali na brutálny a chladný pokrok, ktorý má prinášať dobro ľudstvu, no prináša viac zloby ako toho, čo sľuboval. Literatúra je písaná takou formou, aby zaujala čo najväčšiu skupinu ľudí, ktorí radi čítajú o svojich problémoch, ktoré nemienia riešiť. Literatúra je písaná takou formou, aby zaujala čo najväčšiu skupinu ľudí, ktorí sa cítia nepochopení, no nesnažia sa obhájiť alebo vysvetliť svoje myšlienky. Ak toto nazývame pokrokom, tak by sme si mali od spoločnosti umyť svoje pošpinené ruky. Pretože ja som do literatúry nože nevpichol a jej krv na rukách nosiť nechcem.

Nebaví vás zamýšľať sa nad obrazmi? Nečudujem sa vám.

Ak je tu nejaká konkrétna forma umenia, ktorá bola najviac znásilnená, určite je to táto. Nestratila len svoju podstatu a krásu, stratila aj svoju česť. Umelecké výstavy ľudí s dlhými nevysloviteľnými menami pozostávajú najmä z diel určených na pranie špinavých peňazí. Nikto z nás nie je svätý a nemá právo súdiť ľudí, ktorí si na živobytie vybrali temnejšie stránky života, no nemôžem si pomôcť. A ak chcem byť úprimný, tak musím priznať, že pohŕdam, POHŔDAM ľuďmi, ktorí zneuctia umenie za účelom obohatenia sa. A ak toto je budúcnosť obrazov a malieb, ak majú byť iba ďalším prostriedkom na zbohatnutie a má im chýbať vyšší význam skrytý autorom, tak by sme si mali od spoločnosti umyť svoje pošpinené ruky. Pretože ja som do obrazov nože nevpichol a ich krv na rukách nosiť nechcem.

Nebaví vás filozofia? Nečudujem sa vám.

Existuje vôbec ešte filozofia? Potrebujeme ju? Môžeme filozofiou nazývať aj dnešné otázky riešenia problémov? Moja subjektívna odpoveď by, bohužiaľ, musela byť trikrát nie. Filozofia je mŕtva, ľudia sa nezamýšľajú, myslia si, že vedia, a ak nevedia, tak to určite nie je dôležité. Majú pravdu, vedia jednu vec. Vedia ako prežiť a majú pravdu, dnes už nič iné nie je dôležité. Takže nie, pre filozofiu dnes už nemáme využitie. No bolo pre filozofiu niekedy využitie? Filozofia bola vždy obohacovaním ľudskej duše, obohacovaním ľudských vedomostí, filozofia robila z človeka človeka rozumného. Človek je rozumný vtedy, ak vás vie obohatiť svojimi myšlienkami a názormi, nie keď vie naspamäť periodickú tabuľku alebo všetky hlavné mestá štátov v Európe. Filozofia je mŕtva a svet to neskrýva, ba dokonca sa hlási ako hrdina, ktorý skolil draka. A ak toto je správny smer života, tak by sme si mali od spoločnosti umyť svoje pošpinené ruky. Pretože ja som do filozofie nože nevpichol a jej krv na rukách nosiť nechcem.

Nebaví vás hudba? Nečudujem sa vám.

Spev nie je hudba. Spev je spev a je mi blbé, že to vôbec musím vysvetľovať. Spev v nás vyvoláva úplne iné emócie ako hudba. K spevu sa vyjadriť nemôžem, neobľubujem ho, no k zmrzačeniu hudby, ktorá ma tak ako každého človeka sprevádza každým dňom môjho života, sa vyjadriť nie chcem, ale musím. Z hudby spravili kripla, z ktorého vyciciavajú krv bez jeho povolenia. A kripla z nej spravil jej brat spev. Tým, že ľudia, tak ako som spomenul pri literatúre, obľubujú témy zdanlivo neriešiteľných problémov, tak milujú ľudí, ktorí o ich problémoch píšu, spievajú. A koho by zaujímalo, čo sa deje v pozadí, kým si naša hviezda vylieva srdiečko do mikrofónu? Len nech tam niečo hučí, ideálne niečo, čo ťažko dostať z hlavy, aby sa ľudia k tomuto výlevu vracali. Kde je hudba? Kde je jej zložitosť? Kde je jej význam? Nielen slová majú význam. Hudba vie v človeku vyvolať oveľa viac emócií ako zopár opakujúcich sa, za päť minút napísaných slov. A ak toto má byť niečo, s čím máme začínať svoje rána, oslavovať a pri čom končiť životy, tak by sme si mali od spoločnosti umyť svoje pošpinené ruky. Pretože ja som do hudby nože nevpichol a jej krv na rukách nosiť nechcem.

Neberiete ma vážne? Nečudujem sa vám.

Ak úprimne veríme, že nastane zmena, tak sme naivní a ubližujeme sami sebe. Umenie krváca a ja si musím naspäť zobrať jeho krv na svoje ruky, znova si nasadiť masku sladkej nevedomosti, že som svoj svet založil na veci, ktorú si pamätám ako krásne mladé dievča, no keď na ňu pozriem teraz, tak ju vidím umierať.