Úvahy o básni Otcova roľa

06.02.2021 12:25
Kultúra a umenie

Autor : Damián Baránek, ZŠ s MŠ Školská, Kamenná Poruba

Späť na úvod

Ivan Krasko

Otcova roľa
Na prvý pohľad obyčajná báseň, ktorá ospevuje otcovu roľu. Má teda zmysel brať báseň doslovne? Ukrýva v sebe niečo?
Ivan Krasko, teda skôr Ján Botto, patrí k predstaviteľom slovenskej moderny. Boli to autori, ktorí sa vo svojej tvorbe orientovali na vlastné vnútorné prežívanie. Reagovali na obraz Slovenska na začiatku 20. storočia. Ich reakcia bola často poznačená sklamaním z nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou.
Toto vnútorné prežívanie reality nájdeme aj u Ivana Kraska. Podľa mňa Otcova roľa predstavuje našu vlasť a autor sa ňou snaží opísať seba ako tuláka a lyricky opisuje krajinu, v ktorej žije. Čo sa týka literárneho druhu, tak táto báseň spadá do lyriky, a preto žáner je lyrická báseň. Témou by mohol byť boj proti útlaku. Autor svojimi slovami bojuje proti útlaku a naozaj nechce, aby sa niečo také zopakovalo. Tiež som si všimol, že autor nedokončuje niektoré myšlienky a zároveň ich píše veľmi symbolicky. Myslím si, že autor nás chcel nedokončenými veršami vyzvať, aby sme si ich dokončili sami, teda podľa seba.
Táto báseň mi pomohla nebrať básne až tak doslovne, pretože to dokáže úplne zmeniť ich význam.
                                                                                                                                                                                                                                                  
....


Na čo chcel básnik v poézii vlastne poukázať? V akom období vznikla uvedená báseň? Mal rád svoj rodný kraj? Tieto otázky som si položila po prečítaní ukážky.
Básnik opisuje pravdepodobne sám seba. Pripadá si ako tulák. V básni spomína aj svoj rodný kraj, ktorý je zároveň aj symbolom pôdy predkov. Uvedomuje si pocit spolupatričnosti s vlastným utláčaným národom. Autor sa  obáva, že sa táto zlá doba a krivda poddaných vráti. No zároveň verí v lepšiu budúcnosť, chce zabrániť tomu, aby život ľudí v jeho vlasti nebol plný strachu, biedy a krívd. V texte sa nachádzajú aj nedopovedané vety. Prečo je to tak? Necháva doplnenie myšlienky na čitateľovi? 
Čo by som robila ja na básnikovom mieste? Aj keď síce úplne neviem, čo by som robila, pretože žijem v celkom inej dobe, verila by som a "bojovala", aby sa situácia v našom národe zlepšila.