VENUJEM TURCU 2020

Pre žiakov základných a stredných škôl bola vyhlásená literárna súťaž v tvorbe poézie a prózy so zameraním na Turiec, rodné mesto, obec, významné turčianske osobnosti alebo udalosti. Na túto súťaž som sa prihlásila na podnet pani zástupkyne Alenky Macalákovej. Kedysi som písala básne a tak po dlhom čase som sa k tomu vrátila a skúsila som to opäť. Témou bol Turiec a keďže pochádzam z malej dedinky pri Martine, ako prvá ma napadla zrúcanina hradu Zniev v Kláštore pod Znievom. Vedie k nemu krásna prechádzková túra a zo zrúcaniny hradu sú nádherné výhľady do okolia. K tomuto miestu sa viaže legenda, ktorú som zrýmovala. Je to naozaj nádherné miesto, kde vám doporučujem prejsť sa a prostredníctvom mojej básne sa môžete preniesť do dávnej minulosti.

Turčianska knižnica v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK mi za tento literárny počin udelila ČESTNÉ UZNANIE za poéziu v literárnej súťaži VENUJEM TURCU 2020, čomu som sa veľmi potešila. Dúfam, že vám takto priblížim kúsok histórie z Turca.

Janka Pavlíková, žiačka hotelovej akadémie

Janka Pavlíková

Povesť o hrade Zniev

Len kameň na kameni,

tak zostal hrad Zniev po dlhoročnom stavaní

Iba zrúcanina nad dedinou,

no tieto skaly môžu ti povedať pár slov

Kedysi bol totižto mocným hradom,

sídlom pre urodzených pánov,

sídlom aj pre stolicu Turčiansku

a Belo IV. tam mal povinnosť kráľovskú

O tomto kráľovi sa legenda povráva,

ako odplašil nejedného Tatára

Stalo sa to dávno,

no stále je povesť slávnou

Viedol on raz s vojskom boj,

v tom vyšiel z lesa Tatárov celý roj

Na svoj hrad len tak tak dobehol,

aby sa na neho nikto nezmohol

Tatárske hordy hrad dlho obliehali,

až tak, že sluhovia dať mu jesť čo nemali

Vo svojej komnate smutne sedel,

pretože z toho hladu stáť nevedel

No v tom niekto klopal na dvere

a kráľ uprel na tajnú chodbu oči zdesene

Do miestnosti vkročil sedliak neznámy

aj s košíkom rakov a pečenými prasatami

“Všetko zjedzte pán kráľ,

no taký nápad mám,

že jedno prasa darujte

Dole nepriateľom ho zahoďte”

Bol to plán reku skvelý,

Tatári si totiž mysleli,

že na hrade dostatok všetkého majú,

keď im jedlo zhadzujú

Mysleli si, že sa už nevzdajú,

keď toľko zásob majú

A tak si prasa zobrali

a domov sa pobrali

Na Znieve panovala veľká radosť,

Sedliak bol kráľov hosť

A takú vďačnosť kráľ Belo mal,

že sedliak zemanom sa stal