Mesiac otvára bránu novému poznaniu,

zastreli sa rieky čírou tmou.

Toto miesto vylieči dušu chorľavú,

aby po svete ďalej mohla kráčať s ňou.

Zašumí chrastie, čo i len vietor pohladí list,

nevinné tvory zahalilo čaro noci.

Lunavý svit objasní kadiaľ ísť

a všetkých sa nebo zmocní.

Lesná rodina horí vľúdnosťou,

pokoj obzerá spiace zvery.

Tu život nepoznačený márnivosťou

slepo všetkému verí.

Aj obloha klame svojich divákov,

cez ňu vidíme minulosť.

Nedokáže byť dážď bez oblakov

i Zem potrebuje pozornosť.

Na nebi žiari tisíc hviezd,

to miesto nepozná žiaden smútok, žiaľ.

Je to ďaleko od zaľudnených miest,

v noci je to mĺkvy raj .