Halloween

02.12.2019 13:27
Kultúra a umenie

Autor : Denis Laven, ZŠ Gemerská, Plešivec

Späť na úvod

Napriek tomu, že Halloween máme už dávno za sebou a všetci žijeme v očakávané príchodu iného sviatku, Vianoc, vrátime sa k nemu pár vetami. Aj preto, aby sme si ukázali, že takisto ako Vianoce, aj Halloween má v našich končinách dlhú tradíciu, dokonca dlhšiu ako samotné Vianoce. Akurát, že naši predkovia ho nevolali Halloween.

Je to veľmi starý sviatok, ktorý siaha do predkresťanského obdobia, keď Kelti boli v celej Európe Vyrezávanie tekvíc sa stalo súčasťou jesenných dní. Dnes si vieme vypestovať tekvičky rozmanitých tvarov, veľkostí a dokonca farieb. Na Slovensku sa v posledných rokoch rozšíril starý keltský sviatok Halloween. Bol to pôvodne pohanský keltský sviatok konca leta Samhain, slávený za prvého mesačného splnu v znamení Škorpióna.

Kelti obývali aj naše končiny, o čom svedčí množstvo archeologických nálezov.

Legenda o zlom Jackovi

Vyrezávanie tekvíc je spojené s legendou o zlom Jackovi. Hovorí sa, že Jack bol taký zlý, že ho nechcelo nebo a vyvrhlo ho aj peklo. Diabol mu dal na cestu uhlíky, aby si mohol svietiť na ceste späť medzi živých. Nemal si ich kam dať, tak si vydlabal repu a do nej ich dal. Túto legendu si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov, kam emigrovali vo viacerých vlnách. V Amerike začali vydlabávať tekvicu, pretože je lepšia ako zemiaky alebo repa. Odtiaľ sa zvyk dostal naspäť do Európy.


Slovanský svetlonos Nielen Íri či Američania majú v tradíciách dlabanie tekvíc. Sú to aj Slováci. U nás sa to volalo hľadanie svetlonosa. "Je to starý zvyk. Ľudia, keď sa vracali z návštevy hrobov tak, mali tieto tekvičky pekne vydlabané a osvetľovali im cestu z cintorína," približuje tradíciu etnologička. V starých slovenských tradíciách bol Svetlonos nadľudská bytosť. "Hovorí sa, že kradli v kostole sviečky a upíjali si z omšového vína. Mysleli si, že sa po smrti stanú svetlonosmi," dodal etnologička. "Svetlonos bol ten, ktorý človeka zviedol z cesty do lesa a niekedy sa to skončilo tragicky, že sa prevrátil s vozom a podobne," hovorí Nadáska. "Je to také bludné svetlo. Niekto, kto zvádza pocestného z tej správnej cesty," dodáva. V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo. Keď nútili komisári ľudí vstupovať do družstva, sa rozchýrila povera, že ani oni po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi.

Zdroj: internet

Spracovali Denis Laven a Kristián Kupecz, 5.A