Morské oko

10.11.2019 14:58
Kultúra a umenie

Autor : Tomáš Mráz, ZŠ Komenského, Michalovce

Späť na úvod

            MORSKÉ OKO

     Mohol to byť deň ako každý iný. Letné prázdniny a pre mňa jedno z najkrajších období. Žiadna škola, žiadne učenie. Chcel som ostať celý deň doma.

    Počítač a videohry – to je jednoducho moje. No naši mali iné plány. „Ideme na výlet,“ zavelila mama a na protiútok nebola šanca. „Tomu sa nevyhneš, mladý,“ uškrnul sa oco. Bolo mi to jasné. Zasa jeden z tých nudných rodinných výletov. Morské oko. Už som o ňom veľa počul, ale ešte nikdy som ho nevidel. Rovnako ako všetci návštevníci, aj my sme ho chceli obísť, no potom sme si cestu predĺžili aj výstupom na Sninský kameň. Napriek všetkých značkám a tabuľkám sa nám snáď ako jediným podarilo zablúdiť. „Zablúdili sme a už je veľa hodín,“ sťažovala sa mama, „mali by sme sa vrátiť.“ „Nevadí,“ povedal oco a vytiahol z vrecka mobil, „zachránim nás.“ Mama sa uškrnula a ja som pregúlil oči. „Navigácia – naša záchrana!“ zvolal som s rukami zopätými k nebu. Po hodine chôdze nám navigácia stále ukazovala, že sa od parkoviska vzďaľujeme. Už nás všetkých boleli nohy. „Nevládzem už,“ sťažoval som sa. „No nič,“ povedal otec a veľavravne sa pozrel na mňa a na mamu. „My sme tu hore a Morské oko je pod nami. To znamená, že pôjdeme skratkou,“ zasmial sa oco. „Akou skratkou?“ spýtala sa mama, ale otec sa už tlačil medzi stromy a chcel zísť dole svahom až k jazeru. „To snáď nemyslíš vážne?! kričal som za ním. Zrazu sme všetci traja stáli na svahu a priamo pred nami bolo jazero. „A teraz čo?“ spýtal som sa, „ako zídeme dole?“ „Jednoducho.“ Otec si čupol a pomaličky sa začal spúšťať až zrazu schádzal dole na zadku. A ako správny syn som ho poctivo nasledoval. Najviac problémov s týmto naším zjazdom mala mama, ale nakoniec to predýchala a obišlo sa to bez zranení.     

    Až cestou k autu som si všimol, čo všetko je okolo mňa. Jeseň v plnom prúde hrala všetkými farbami okolo nás a dodávala tomuto miestu nadčasovú krásu. Až v tomto momente som si uvedomil, že doma pri počítači toto neuvidím a ani nezažijem. Jednoducho, ten náš Zemplín je nádherný.

             Tomáš Mráz 8.a