Na čo som hrdý ?!

29.10.2019 14:39
Kultúra

Autor : Diana Murínová, ZŠ Dobšinského, Rimavská Sobota

Späť na úvod

     Dlho som rozmýšľal nad tým, ako spracovať tému, ktorú sme dostali na hodine dejepisu, tému: Na čo som hrdý?! Rozhodol som sa, že začnem tým, čo mi je najbližšie. Mojou rodinou. Som hrdý a ďakujem, že som sa narodil takým skvelým rodičom, ktorí nás so sestrou ľúbia a robia pre nás všetko. Bohužiaľ, nie všetky deti to môžu povedať.

    Ďalej som hrdý na to, že som „Slováčisko”, a že pochádzam z takej krásnej krajiny. Z malého štátu v srdci Európy, ktorý je samostatným len od roku 1993. Ako to bolo so Slovenskom predtým? Vždy patrilo pod kohosi nadvládu, najskôr k Uhorsku, potom k Rakúsko - Uhorsku. Po zániku Rakúsko – Uhorska, presne 28.10.1918, sme s našimi bratmi Čechmi začali tvoriť spoločnú Česko – slovenskú republiku. O jej vznik sa zaslúžil aj rodák z Košarísk – diplomat, astronóm, vojak, politik, minister vojny, vedúca osobnosť česko-slovenského zahraničného odboja – malý, veľký muž M. R. Štefánik.

     Som hrdý, samozrejme, i na iné osobnosti v našich dejinách, ktoré sa za národ obetovali, bojovali za to, aby mal náš národ spisovný jazyk, nezaostávali vo vzdelaní, objavovaní vynálezov... A tak by som mohol pokračovať. Vyberiem aspoň niekoľko osobností s veľkým „O”. Tak napríklad Anton Bernolák, ktorý v roku 1789 ako prvý uzákonil spisovnú slovenčinu na základe trnavského nárečia. Jeho tvrdá slovenčina sa však neujala. No v roku 1815 sa narodil v Uhrovci, podľa mňa najväčší Slovák - Ľudovít Štúr, ktorý dokázal zaktivizovať mladých inteligentov. Spolu bojovali za práva pre náš národ a jeho vyňatie spod uhorskej nadvlády. V dejinách ich označujeme ako štúrovci. Vyslobodiť Slovensko sa im nepodarilo, revolúcia bola potlačená. Ale vďaka Ľudovítovi Štúrovi i jeho pomocníkom Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi, máme od roku 1843 uzákonenú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Štúr rozpracoval gramatiku v diele Náuka o reči slovenskej. Táto slovenčina s Hatalovou úpravou v roku 1850 platí dodnes. Vďaka mu teda za našu ľubozvučnú slovenčinu! Ďalšie ďakujem patrí Jankovi Matuškovi za zloženie slovenskej hymny: Nad Tatrou sa blýska. Som hrdý i na ďalších, spomeniem vynálezcu Štefana Baniča, strojcu prvého padáka, či Jozefa Murgaša, ktorý ako prvý uskutočnil rádiový prenos hovorového slova, no angažoval sa aj na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov.

     Pri pohľade na naše dejiny sa mi vynára ešte množstvo osobností, vzdelancov, národných buditeľov. Bez nich by náš malý národ bez vlastného štátu nedokázal prežiť tisícročie a odolávať tlaku iných národov. Na záver dodám, že som hrdý na všetkých výnimočných ľudí, našich umelcov, športovcov, vedcov. Ale aj na obyčajných ľudí, ktorí žijú okolo mňa (napr. učiteľov, kamarátov), ktorí sa snažia pozitívne ovplyvniť môj život.

Šimon Hričan, IX.A trieda