Sila noci, to je tá,

ktorá nás má v moci.

Celú noc prespíme

a jej krásy nevidíme.

Obloha plná hviezd,

stromy, plné rozprávajúcich hniezd.

Sova sediaca na strome,

pozoruje deti v dome.

Spať už mali,

ale nespia,

čo keď nočné taje zistia.

Ako spieva sova v noci,

čo všetko má denne v moci.

Noc sa nesie tajomne,

nik nevie o mojom sne.

Ten sen v noci vždy je iný,

no dnes sa v ňom diali divy.

Videla som vlkov, sovy, medvede,

pretože sedela som v posede.

Nespala som,

len sedela,

taje noci som nevidela.

Noc ma ale videla,

krásu noci ukázať mi nechcela.

Všetko nové, nezvyčajné,

bolo úplne obyčajné.

Tiene stromov, vôňa lesa,

srdce z krásy len tak plesá.

Nevidela som nič nové,

iba obyčajnú dieru v strome.

Keby som sa viac pozrela,

krásu by som uvidela.

Ďateľ klope do stromu,

vyhlasuje pohromu.

Všimli si ma a čo teraz?

Neviem, čo robiť mám,

zliezť dole alebo vyliezť niekam.

A keď vyliezť, tak kam.

Zvedavá som bola moc,

nik nepríde mi na pomoc.

Stane sa, čo stať sa má,

môj príbeh ďalej nik nepozná.