Juliusz

17.12.2021 08:26
Kultúra a umenie

Autor : Michal Krolák, ZŠ Tatranská Lomnica

Späť na časopis

Tento príbeh je skutočný.

Je 7. júla 2017. Je práve po búrke . Z brezy steká po listoch voda na drevenú lavicu. Vzduch je vlhký a napätý. Pod lavicou je niečím veľmi zaujatý môj veľký kocúr Theodor. Neútočí, iba sleduje.

Theo je vlastne dobrák, loví myši menšie ako dvojeurovka. Preto je to podozrivé. Idem to radšej preveriť.

Pod lavicou sa chúli niečo zmoknuté, vystrašené, unavené. Je to holub. Poštový. Nedá sa chytiť, je vystresovaný.

Theo ostáva bokom, ale ostatné moje mačky: Lujza, Mica a Sancho vyrážajú do útoku. Odplaším holuba, lebo ináč ho chytia. Holub iba ťažko vyletí na okno spálne mojich rodičov. Perie ma úplne premočené, oči má vypleštené a nervózne sa pohybuje.

Neviem, čo s tým. Idem zavolať mamu.

Mama mi povedala, že je to chovný kus, je to holub, s ktorým sa preteká. Mám nájsť radu na internete, že čo teraz s ním.

,,Nájdi na internete radu.´´

,,Ale, čo mám zadať?´´

Dnes už viem, čo treba urobiť.

Musím odčítať značku z jeho krúžku na nohe. Nie je to jednoduché, lebo holub je plachý a nedôveruje mi. Ale podarí sa mi to.

Teraz musím zistiť, čo taký holub potrebuje, aby prežil.

Musím ho kŕmiť a napájať. Odporúča sa napríklad ryža, obilniny a čerstvá voda, do ktorej pridáme trochu medu.

Podľa značky som zistil, že Július, tak ho nazývame, pochádza z Poľska.

Poslali sme teda na stránku pre zaletené holuby odkaz pod Júliusovou značkou, kde sa holub nachádza, že je živý, unavený, ale že cestu domov asi zvládne. Teda, že je vlastne OK.

Július s nami ostal 10 dní. Priletel sa najesť a napiť, spal pod našou strechou. Keď bola miska prázdna, klopal na okno a pýtal si niečo pod zobák. Celkom som si na to zvykol.

Jedného dňa však Július nepriletel. Mama povedala, že už asi načerpal dosť síl. Sestrin priateľ Marko zistil podľa Júliusovej značky adresu jeho chovnej stanice. Poslal mi mapu s vyznačenou polohou Júliusovho bydliska.

Najprv som si myslel, že je to nejaký Markov žart, ale nebol.

Pozerali sme sa na to s úžasom.

Július býval neďaleko Krakowa, na ulici Júliusza Słowackiego 1 - 3.

Dodnes neviem, čo by som k tomu dodal.

Tento príbeh nie je vianočný, ale aj tak je niečím čarovný.