Ako sme sa stali človekom, akým sme? Je to génmi našich rodičov alebo nás život naučil, ako sa v rôznych situáciách máme správať?

Myslím si, že o tom, akým človekom sa staneme, rozhoduje prostredie, v akom žijeme. Ľudia, ktorí nás obklopujú. Rodičia, súrodenci, priatelia... Každý z nich je úplne iný, a predsa nás obohatia o nejakú svoju vlastnosť, názor...

Moja mama sa môže pýšiť svojou silou. Nie tou fyzickou, ale vnútornou. Nevzdáva sa, aj keď jej život pod nohy hádže polená. Aj napriek pádu vždy vstane vzpriamene, odhodlaná ísť ďalej. Zachovám sa v ťažkej situácii tak isto, lebo som túto vlastnosť zdedila po nej alebo preto, že k nej chovám obrovský obdiv?

Medzi moje najsilnejšie stránky patrí vytrvalosť a snaha splniť si svoje túžby. Týmito vlastnosťami mi vždy bol vzorom môj otec. V detstve, keď mi mama dopovedala rozprávku na sladké sny, som sa nepozorovane vkradla do obývačky a obdivovala, ako otec, namiesto toho, aby si išiel ľahnúť po náročnom dni, pracoval dlhé noci na tom, aby vytvoril svoju vlastnú firmu, po ktorej túžil. Roky sa tiahli a nie vždy sa podarilo spraviť krok dopredu, ale vytrval. Jeho vizualizácia bola taká silná, až napokon otvoril kľúčom dvere od budovy vlastnej firmy.

Na otázku typu: ,,Prečo chceš byť doktorka?“ alebo ,,Vieš, aká náročná cesta to bude?“ odpoviem, že keď vidím moju sestru, ako si odhodlane ide za svojím cieľom, chcem byť ako ona. Ona je ten dôvod, prečo si vyberiem túto náročnú, ale krásnu cestu. Jej odhodlanosť stať sa v živote tým, čím chce, ma ťahá dopredu. Spomínam si, ako som sa ju snažila upokojiť, že bakalárske skúšky zvládne. S úsmevom na tvári mi povedala, že ona vie, že to spraví, ale chce to spraviť tak, aby jej do rúk odovzdali červený diplom. Nepovedala to, pretože by bola pyšná, ale preto, že vie, že jej úsilie nebolo na škodu.

Ešte viac ako jej cieľavedomosť obdivujem jej láskavosť. Už odmala som vedela, že raz bude úžasnou mamou, pretože mne bola vždy veľkou oporou a viem, že navždy aj bude. Práve od nej sa učím mať dobré srdce a všímať si aj potreby druhých. Dúfam, že sa mi aspoň trochu darí byť takým človekom, akým je ona.

Niektoré veci sa v živote nenaučíme zo školských kníh ani z poučiek. Učíme sa ich potichu - v bežných chvíľach, v rozhovoroch a v správaní ľudí, ktorí sú nám blízki. Práve oni nás formujú viac, než si často pripúšťame.