Prinášame Vám rozhovor s PhDr. Martinom Jurčom dlhoročným redaktorom Slovenského rozhlasu. V interview sa okrem iného dozviete zaujímavosti z jeho práce a o ceste k jeho práci.

Čo je náplňou vašej práce?

Nahrávať rozhovory z rôznych podujatí (vernisáže, konferencie), alebo rozhovory s respondentmi na rôzne aktuálne témy podľa zadania rozhlasových rubrík. Okrem nahrávania rozhovorov moderujem niektoré relácie s hosťami a hudobné večerné relácie na tému rozhlasového archívu.

Ako ste sa dostali k svojej práci?
Už počas vysokej školy som sa každý rok zapájal do Študentskej vedeckej odbornej činnosti. Základom bolo vypracovanie nejakej práce na danú tému. Dvakrát som pracoval priamo v rozhlase na vypracovaní tém o umelecko-dokumentárnej publicistike. Už v tom čase potrebovali študentov na nahrávanie krátkych rozhovorov, ankiet a podobne. Postupne som nahrával viac a viac rozhovorov a keď sa v roku 2003 uvoľnilo miesto v Rádiu Regina, ponúkli mi pozíciu redaktora a moderátora. Váhal som, keďže som bol ešte len v 4. ročníku, ale zvládol som to napokon všetko naraz – jedno popri druhom.

Stalo sa Vám už niekedy, že téma, ktorú ste rozoberali, bola pre Vás nepríjemná?

V podstate ani nie nepríjemná, skôr taká, ktorá ma veľmi nezaujímala, ale musel som si ju naštudovať. Išlo najmä o rôzne európske všeobecné témy o legislatíve a podobne. Jeden čas sme mali sériu večerných relácií na tieto témy, ktoré boli dosť všeobecné, navyše ani hostia sa v téme veľmi nevyznali. Bolo to v čase prvých rokov, keď sme vstúpili do EÚ, takže to bolo aj trochu pochopiteľné.

V čom vidíte najväčšie pozitívum Vašej práce?
V stretnutiach s ľuďmi a v tom, že práca nie je stereotypná. Ani jeden môj pracovný deň sa nepodobá na iný. Každý deň niečo iné nahrávam. A ďalšie pozitívum je v príbehoch. Nahrávam aj dlhšie relácie na rôzne témy, v ktorých respondenti hovoria svoje životné príbehy, zväčša veľmi zaujímavé a neopakovateľné.

Chceli ste od malička byť redaktorom?

Áno, keďže som počúval rozhlas a už v druhom ročníku na strednej škole som pracoval v Trnavských novinách.

Čo je najťažšie na práci redaktora?
Mať prehľad v téme a položiť zmysluplne a zmysluplnú otázku. A samozrejme, spojiť viacero výpovedí do jedného celku. Rozhlasový redaktor to má o niečo ťažšie, pretože niektoré vyjadrenia „na mikrofón“ sa oveľa ťažšie zháňajú ako nejaká písomná odpoveď. Niektorí respondenti sa nechcú, alebo z rôznych dôvodov odmietnu rozprávať do mikrofónu.

Ešte by som sa Vás rada opýtala na nejakú zaujímavú príhodu z práce.

Tých je veľmi veľa. Napríklad, keď zistíte po piatich minútach rozhovoru, že respondent, s ktorým sa rozprávate, je niekto úplne iný, ešte ideálnejšie je, keď sa tak stane pri nejakom prenose z terénu naživo vo vysielaní.

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru a spoluprácu redaktorovi Slovenského rozhlasu PhDr. Martinovi Jurčovi.