Akú cenu má mier?

13.12.2020 15:36
Spoločnosť

Autor : Linda Donovalová, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec

Späť na úvod

Predo mnou sa rozprestierala dlhá chodba. Bežala som stále ďalej, s mečom v ruke. Neobzerala som sa. Už teraz som strácala čas. Prudko som zahla vľavo, potom vpravo. Ďalšia chodba, ďalšie sály, moje prudké dýchanie, dupot mojich krokov. Bola som zadýchaná a zranená, ale zastať som nemohla. Nie takto, nie tu a určite nie teraz.

Vybehla som na most a oslepilo ma slnko. Vtom mi uši zaplavili zvuky neľútostného boja. Oprela som sa o kolená a prudko som dýchala. Kam som sa pozrela, zúrila bitka, príšery boli všade. Čo ak je už neskoro? Čo ak...? Nie, musím veriť!

Musím to zastaviť skôr, kým sa naplní to, čo mi Peleus včera odhalil. Mám moc to zastaviť. Skôr, než všetci zomrú. Ale nie sama. Vojna musí skončiť. Raz a navždy!

„Vidíš môjho brata Maxa a princeznú?“ zvolala som v mysli na Peleusa.

„Áno, je na severe a Mia na terase,“ odvetil okamžite jednorožec.

Znova som sa rozbehla. Z ďalšieho mosta som zbadala obrys severnej terasy. Predo mnou stála armáda príšer. Už iba ony mi stáli v ceste k Mii. Už iba ony zdržiavali koniec boja. Zajačala som a uvoľnila všetku nenávisť. Z rúk mi vyšľahli plamene, pohltili miestnosť a spálili všetko, čo tam stálo. Vyrazila som dopredu a oheň za mnou hasol. S ubúdajúcou silou z kúzla, som zišla na terasu. Zbadala som princeznú v strede toho chaosu. Musím si pohnúť! Musím nastoliť mier, čokoľvek to stojí!

Vtom som začula dupot kopýt. Vyskočila som Peleusovi na chrbát a cválali sme k Mii.

„Mia!“ skríkla som.

Princezná sa otočila, pozrela na mňa a tiež vyskočila Peleusovi na chrbát. Ten vyrazil a roh sa mu zablysol. O sekundu sme stáli pri bráne, v čele boja.

„Mia, bež! Ja si idem pohovoriť s bratom.“

Max práve zoskočil z draka a pustil sa do boja.

„Max!“ skríkla som.

Zvrtol sa a prebodol ma nenávistnými očami. Zamieril ku mne s pripraveným mečom.

„Tak čo, Lavia? Páči sa ti výlet?“

Zavrčala som a vrhla sa na neho. „Prečo?! Prečo musia všetci bojovať? Chcem to skončiť!“

„Skončiť?“ A zahnal sa mečom. „Tak sa vzdajte! A my prestaneme bojovať.“ Zasyčal, keď som mu nepekne poškriabala líce.

„Skončí to, Max, čoskoro. A ty mi v tom nezabrániš.“

V skoku som sa zmenila na veľkú mačku, tak ako on. A začal sa ozajstný súboj. Koniec...Porazila som ho. Bol ťažko zranený, mohla som ho zabiť, ale on nie je mojím cieľom. Mojím poslaním. Striaslo ma pri tej myšlienke. Skočila som zase na nohy a rozbehla sa k Mii bojujúcej s čiernym mágom Vadorom.

Bola som slabá, škrabance som mala asi všade, ale musela som to skončiť.

Keď ma Vador zbadal, usmial sa: „Ahoj, dcérenka. Prišla si sa pozrieť na pád dobra?“

Áno, toto je moja úžasná diabolská rodinka.

„Porazíme vás! Posledná šanca vzdať sa!“ vyhlásila Mia, celá bledá od námahy.

Vador sa len zasmial a zaútočil. Žezlo proti meču. Vrhla som sa do boja. Bol príliš mocný. Cítila som, že sa to musí stať teraz. Ďalej už nevydržíme.

„Neporazíme ho takto, ale spolu, Mia!“

Princezná zachytila môj pohľad a zdvihla ruky. Ja som zatiaľ zamestnala Vadora. Medzi jej rukami rástla guľa bieleho svetla. To nečakal. Keď sa zahnal, vyrazila som mu žezlo z rúk a zrazila ho na kolená. Objavila som sa vedľa Mii a vypustila moc ohňa. Spojila sa s jej mocou práve vtedy, keď za nami Vador vyslal prúd černoty. Stáli sme s princeznou bok po boku a pomaly pretláčali jeho moc.

„Toto je koniec, otec!“ prehovorila som ľadovo.

Bolel ma každý sval, ale chystala som si silu na to, čo príde. Pozreli sme sa s Miou na seba a naraz sme skríkli. Naša moc vybuchla a niesla sa k nemu. Tlaková vlna nás odhodila dozadu. Ešte nie je koniec. Vstala som. On sa nedá zabiť. Ale ja viem, ako ho zničiť, uvedomila som si. Tak toto je tá cena, ktorú musím dať za mier? Musím zničiť svojho otca a splniť proroctvo? Vykročila som vpred. Išla som na smrť. Vedela som to. „Koniec boja. Koniec tvojej vlády. Proroctvo sa naplní.“ Verše mi zneli v hlave a konečne som im rozumela. DCÉRA OHŇA OBRÁTI SA. PRINCEZNÁ TEMNA PREBUDÍ SA.

Vytasila som plamenný meč. Vador sa na mňa vrhol s dýkou. S posledným zvyškom síl som zdvihla meč. Všetko sčernelo. S výkrikom sa Vador zrútil k zemi s dýkou v srdci. Bol mŕtvy, ale jeho moc sa nespútane šírila bojiskom. Zrazu som vedela, čo robiť.

„Ja, Lavia Clenová, prijímam svoj osud Princeznej temnoty.“

Cítila som, že sa niečo mení. Zachvátila ma obrovská bolesť. A zrazu nič. Len ticho. Otvorila som oči a postavila sa. V ruke som mala otcovo žezlo a cítila som, ako mi čierna moc koluje žilami. Všetky príšery sa mi klaňali. Mia stála vpredu aj s ostatnými. Napravo od nej na mňa neveriacky hľadel Max.

„Boj sa skončil!“ zvolala som pevným hlasom. „Dobro vyhralo, Vador je mŕtvy,“ obrátila som sa k príšerám. „Odteraz som vašou paňou ja. Už nikdy sa takáto vojna nezopakuje! Mier bude trvať, pokým budem vládnuť moci temna. Straťte sa!“

Posledné slová som skríkla a zdvihla žezlo. Príšery vybuchli v spŕške iskier. Teraz som Princezná temna. Zabila som otca. Vojna skončila. Vládnem temnote. S veľkou zodpovednosťou prichádza veľká túžba...pospať si! Zobuďte ma neskôr.