LÁSKA, ktorú si nekúpiš

17.06.2020 17:09
Spoločnosť

Autor : Tamara Mihálová, ZŠ Soľ

Späť na úvod

Ahojte čitatelia!

Nebolo to až tak dávno, keď sme si pripomínali sviatok všetkých našich mám. Možno o tom všetci ani neviete, ale sviatok majú aj naši otcovia. Tretia júnová nedeľa sa pomaly začína udomácňovať v našich mysliach ako sviatok venovaný práve im. Tradícia Dňa otcov vznikla v meste Spokane v štáte Washington už v roku 1910. Američanka Sonora Smart Doddová si chcela uctiť všetkých otcov, na počesť toho svojho. Bol ním veterán občianskej vojny William Jackson Smart. Po smrti manželky musel sám vychovávať šesť detí. Sonora vnímala svojho otca ako hrdinu a hneď, ako sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj všetci otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín Sonorinho otca 19. júna 1910. Popularita sviatku rástla a tretia júnová nedeľa sa postupne stala sviatkom všetkých otcov. V roku 1966 prezident Lyndon Johnson podpísal prezidentské vyhlásenie, v ktorom stanovil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Z USA prišiel potom tento sviatok aj do Európy. Na Deň matiek sme si už v našich končinách zvykli. Pripomínajú nám ho výklady v obchodoch, kalendár aj médiá. Ako je to však s Dňom otcov? Nuž, pre niekoho je to sviatok známy, pre iného menej. Pravda je však taká, že tento sviatok sa v tretiu júnovú nedeľu oslavuje už niekoľko rokov aj na Slovensku. Tohto roku je to 21. jún.

Nikto nemôže poprieť skutočnosť, že atmosféru šťastnej rodiny dotvára aj otec. Otec ako symbol pevnosti a istoty, ktorý na svoje chlapské ramená ukladá všetky problémy a ťažkosti. Otec, ktorý nám vždy dokáže poradiť a usmerniť. Čo môže našich otcov, ockov, oteckov, tatov, tatinov potešiť? Ak už máme rokov viac, môžeme svojich otcov potešiť aj hmotným darčekom. Naši otcovia by si možno zaslúžili aj pekný darček typický pre muža (zaujímavý časopis, súpravu pier, encyklopédiu, veľkú čokoláda, nejaké potreby na šport, vodu po holení, prípadne let balónom, permanentku na šport, pobyt v kúpeľoch a podobne), to už závisí od výberu každého dospievajúceho alebo dospelého dieťaťa. Ale vám mladším, postačí aj objatie a poďakovanie za celoročnú námahu. Alebo len nakresliť obrázok a ocka naozaj poriadne vyobjímať. Najideálnejším zavŕšením Dňa otcov je rodinná oslava alebo inak spoločne strávený čas. Môže to byť spoločná prechádzka v prírode, opekačka na chate, výlet na hrad a obed v reštaurácii, jazda na koníkoch či rybačka, kde si svoju šikovnosť vyskúšajú všetci členovia rodiny. Ockovia musia cítiť, že majú svoje významné miesto v rodine. Nie je dobré, keď majú pocit, že rodina potrebuje len peniaze, ktoré zarobia. Ockovia tiež túžia po láske, uznaní a pochopení. V zhone možno na to občas zabúdame. Keď sa vyskytne možnosť prejaviť vďaku a úctu, mali by sme to využiť. Veď krása života spočíva predovšetkým v týchto malých rodinných zastaveniach a oslavách. Vyjadriť lásku a vďačnosť sa dá hoci len jediným slovíčkom ĎAKUJEM.

Vážme si našich otcov a dávajme im najavo našu lásku, oddanosť a úctu. Práve ich sviatočný deň je tou pravou príležitosťou. Nezabúdajte však tieto slová opakovať častejšie.

A na záver vám ponúkam hlboký príbeh o otcovskej láske...prečítajte si úprimné slová o tom, ako skutočne silná a milujúca je otcovská láska...

Starý 80-ročný muž sedel na pohovke v jeho dome spolu so 45-ročným vysokoškolsky vzdelaným synom. Zrazu si na parapetu okna sadne vrana. Otec sa spýtal svojho syna: „Čo je toto?“ Syn odpovedal: „To je vrana.“ Po pár minútach sa otec opäť pýtal svojho syna: „Čo je to, synak?“ On odpovedá: „Otec, veď som ti to pred chvíľou povedal, je to vrana.“ Onedlho sa starý otec opýta svojho syna po tretíkrát: „Čo to je?“ Syna starkého otázka podráždila, bol odmietavý a s mrzutosťou v hlase otcovi odpovedal: „Je to vrana, vrana, vrana.“ Ešte aj štvrtý raz zviera na parapete nedalo starkému pokoj a spýtal sa svojho chlapca: „Čo to je?“ Syn svojmu otcovi povedal: „Prečo sa ma stále pýtaš tú istú otázku znova a znova, aj keď som ti toľkokrát odpovedal, že je to vrana? Nemôžeš to pochopiť?“ O niečo neskôr odišiel otec do svojej izby a vrátil sa so starým roztrhaným denníkom, ktorý si písal od narodenia svojho syna. Po otvorení stránky požiadal syna, aby prečítal, čo bolo na stránke napísané. On začal čítať. „Dnes som spoločne so svojím trojročným synom sedel na pohovke, keď na parapetu okna zosadla vrana. Môj syn sa ma 23-krát spýtal, čo to bolo a ja som mu všetkých 23-krát odpovedal, že to bola vrana. Objal som ho láskyplne zakaždým, keď sa ma spýtal tú istú otázku znova a znova. Počítal som to, bolo to 23-krát. Vôbec som sa necítil podráždený, cítil som náklonnosť k svojmu nevinnému dieťaťu, ktoré sa všetko len učí.“ Syn sa opýtal otca 23-krát tú istú otázku, no on nebol podráždený, zato keď sa starký spýtal na tú istú vec 4-krát, syn už bol rozčúlený a nervózny. Od dnešného dňa si preto každý z vás povedzte nahlas: „Chcem vidieť mojich rodičov navždy šťastných. Oni sa o mňa starajú od chvíle, čo som sa narodil. Vždy sa mi venujú nezištne a milujúco. Oni prešli cez všetky hory a údolia, zdolali búrky aj horúčavy, len preto, aby som bol šťastným dieťaťom/človekom.“ 

Oplácajme im to rovnakou mincou...