Blumov ústav pre slabomyseľných v Plešivci

18.03.2020 22:54
Spoločnosť

Autor : Tereza Hrachiarová, ZŠ Gemerská, Plešivec

Späť na úvod

Existencia tohto ústavu bola a aj je niečo, na čo môžu byť Plešivčania právom hrdí.

Plešivec je malá obec a keby ste obyvateľov Slovenska vyzvali, aby ukázali na mape, kde presne sa nachádza, tak by ste asi mnohých dostali do rozpakov.

Jedna vec je ale o Plešivci známa. Nachádza sa v ňom Blumov ústav pre slabomyseľných. Nie je to hocijaký ústav. Funguje už viac ako sto rokov a pomohol tisíckam ľudí. A hoci zmienka o duševných poruchách ľudí veľakrát zneistí ( asi skôr kvôli predsudkom a nedostatočným znalostiam), existencia tohto ústavu bola a aj je niečo, na čo môžu byť Plešivčania právom hrdí.

Príbeh tohto ústavu sa začal už veľmi, veľmi dávno. Koncom 19. storočia sa v Plešivci usadila rodina Blumovcov. Majiteľ miestnej parketárne sa rozhodol investovať svoje peniaze do neziskovej, dobročinnej aktivity - 16. októbra roku 1898 bol slávnostne otvorený ústav pre slabomyseľných pacientov, úplne na začiatku ich prijal 10. Do roka 1905 sa každý rok prijímalo 15 až 20 nových chovancov, pritom prepustených bolo minimum, takže stav pacientov postupne rástol: v roku 1906 presiahol 100 a v roku 1908 už ich v ústave bolo viac ako 150. Existencia takéhoto ústavu bola zvláštnosťou. Duševné choroby v minulosti sprevádzalo oveľa viac predsudkov a povier ako dnes. ešte väčšou zvláštnosťou bolo, že ústav zriadil na tie časy veľkopodnikateľ, ktorý mohol svoje peniaze využiť naozaj mnohorakým spôsobom. Ako je možné, že pacienti pribúdali, ale neubúdali? Nuž, bolo to preto, lebo Blumov ústav prijímal najťažšie prípady, neraz to boli ľudia, o ktorých nejavili záujem ani ich najbližší. Mnohí z nich opustili brány ústavu až po svojej smrti. Pochovaní boli na útraty ústavu na cintoríne za ústavom. Na pamiatku zosnulých bolo na pamiatku týchto zabudnutých nešťastníkov v kaplnke ústavu zažnuté fialové svetlo.

Počas 1. svetovej vojny bol ústav ponúknutý Červenému krížu a slúžil ako vojenská nemocnica pre ranených a chorých vojakov. Za celú vojnu touto nemocnicou prešlo viac než 10 000 pacientov.

20. septembra 1920 Rudolf Blum zomiera a vedenia ústavu sa ujíma jeho vdova Flóra Blumová. Už 1. apríla 1921 sa však vydáva za bývalého dôstojníka Čsl. armády, pobočníka veliteľa pluku npor. Jána Horáka, ktorý sa stáva riaditeľom ústavu, ktorý ústav rozšíril a zmodernizoval. Blumov ústav vtedy dostáva aj nové meno: Ústav pre duševne chorých, slabomyseľných a epileptikov. Tridsiate roky boli pre ústav obdobím najväčšej slávy – liečebňa bola najmodernejším zariadením svojho druhu na Slovensku, ekonomicky aj odborne kvalitne vedeným, s dobrou úrovňou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, s dobovou vybavenosťou, ktorú nedosahujeme v mnohom ani dnes. Po rozpade ČSR Plešivec ostal na území, ktoré po viedenskej arbitráži obsadilo Maďarsko. Už predtým odchádza Ján Horák s manželkou do Prahy, kde v dobe protektorátu obaja tragicky zomierajú. Ján Horák údajne spáchal samovraždu pred zatknutím gestapom, Flóra zahynula v koncentračnom tábore. Počas 2. svetovej vojny ústav opäť slúžil ako vojenská nemocnica. Liečebňa slúžila po vojne svojmu pôvodnému účelu a slúži mu nepretržite až dodnes. Prešla viacerými rekonštrukciami. Pomohla tisíckam ľudí. Mnohým pomohla prekonať neľahké životné obdobie alebo dôstojne dokončiť svoju život púť. Liečebňa sa nachádza hneď vedľa našej školy. Ak ste ju doteraz príliš neregistrovali, venujte jej pri príchode do školy, či keď pôjdete domov, aspoň jeden pohľad. Zaslúži si to.

Spracovala Mgr. Renáta Pástorová Szappanosová



Viac informácií nájdete tu: http://www.pl-plesivec.sk/hist.html http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2005dudekova5