Severná Kórea

14.02.2022 21:39
Spoločnosť

Autor : Natka , SPŠ stavebná a geodetická, Lermontovova, Košice

Späť na časopis

Severná Kórea. Štát, ktorý bohužiaľ aj v dnešnej dobe nedovoľuje svojim občanom slobodne žiť, rozvíjať sa, či jednoducho žiť život rovnako, ako ho žijeme my ostatní v Európe či na inom svetadiele. Štát, ktorý už nie málo rokov žije pod vládou dynastie Kimovcov. Štát, ktorý neraz zažil hladomor, ktorý pravdepodobne pretrváva aj dodnes. Štát, kde je celý systém hore nohami a hlavne štát, ktorý má vo svojom názve spomenutú demokraciu, ale tá v názve aj končí.

Téma je veľmi vážna, a preto chcem upozorniť, že všetky slová, ktoré nájdete v mojich článkoch, sú moje názory a domnienky, ktoré nemusia byť pravdivé (no väčšinou kruto pravdivé sú). Príde mi, že my ľudia z "okolitého sveta" nevenujeme dostatočnú pozornosť tomu, ako veľmi je život v tomto štáte obmedzujúci. Po dôkladnom študovaní rôznych dokumentov a kníh som sa rozhodla písať o Severnej Kórei všetko, čo mi napadne, čo som si zapamätala a aspoň touto cestou dať do povedomia tento miestami zdrvujúci fakt. Viem, že  keď táto séria článkov zaujme čo i len jednu osobu, dosiahla som to, o čo mi išlo - zanechať vo vašich hlavách myšlienky na to, ako veľmi môžeme ďakovať za slobodu, ktorú máme.

Severokórejská ľudovodemokratická republika leží na severe Kórejského polostrova a jej hlavným mestom je Pchjongjang. Táto republika vznikla 9. septembra v roku 1948. Aby sme pochopili celý systém Severnej Kórey a prečo vlastne funguje na základe terajšieho systému, rada by som vás uviedla do obrazu vďaka niekoľkým historickým faktom.

Začala by som tým, že Kórejský polostrov nikdy nebol politicky slobodný. Vo veľkej miere bol pod nadvládou japonského cisárstva a práve preto sa tam už začiatkom 20.storočia začali rodiť myšlienky na získanie slobody. Po 2. svetovej vojne bolo Japonsko natoľko vojensky a politicky oslabené, že nebolo v jeho silách naďalej udržiavať pod svojou nadvládou Kórejský polostrov. Kórea sa začala postupne myšlienkovo osamostatňovať a rozdelila sa na dva myšlienkové prúdy. V južnej časti Kórey sa formovali kapitalistické názory v zastúpení USA a v severnej časti zas socialistické názory v zastúpení ZSSR. Obe strany však boli natoľko ideologicky rozdielne, že medzi nimi začala vznikať aj geografická priepasť. A práve tu sa, milí čitatelia, začína formovať Severná Kórea tak, ako ju poznáme dnes. Na čelo jej vlády sa postavil mladý komunistický sympatizant Kim Ir Sen, ktorý mal jej budúcnosť už jasne vymyslenú. Kórea sa definitívne rozdelila po tom, čo Severná Kórea vojensky napadla Južnú Kóreu. Táto vojna nemá  víťazov a v podstate nie je dodnes  uzavretá, takže vieme povedať, že obe strany Kórey sú doteraz vo vojenskom stave. Zatiaľ čo Južná Kórea ekonomicky aj hospodársky prosperovala za pomoci Spojených štátov amerických, Severná Kórea sa naďalej uzatvárala do seba, vytvárala absurdné podmienky pre svojich občanov a stala sa najizolovanejšou krajinou sveta.

V začiatkoch vlády Kim Ir Sena mala aspoň akú takú ekonomickú prosperitu a občania si vodcu úprimne vážili. Bol považovaný za otca národa a postupne vybudoval aj vo svojom obyvateľstve značnú nenávisť a zášť voči kapitalistickému svetu. Režim, ktorý zaviedol, bol považovaný za jediný fungujúci režim v tejto krajine a dodnes ním aj je.

Kim Ir Sen však po  dlhoročnej vláde zomrel a jeho miesto prebral  syn Kim Čong-il. Práve v tomto bode môžeme zaznamenať začiatok dynastie Kimovcov. Kim Čong-il však nemal také úspešné vízie ako jeho otec. Počas svojej vlády sa opieral o ekonomiku, ktorá bola riadená výlučne len jeho stranou (centrálne riadená ekonomika), a na základe veľmi nezodpovedného prístupu k financiám  neraz dohnala ľud Severnej Kórey k hladomoru. Počas jeho vlády vypukli až dva hladomory, ktoré si vyžiadali milióny obetí. Najhorším faktom však zostáva to, že nielenže to bolo Kim Čong-ilovi jedno, ale tento fakt ešte prezentoval ako nutnú obetu kórejského ľudu pre rast vlastnej krajiny. A tak Kórejčania uverili tomu, že zbytočná smrť miliónov ľudí nebola celonárodná tragédia, ale hrdinský čin.

Kim Čong-il napokon v roku 2011 zomrel a  vládu tradične preberá jeho syn Kim Čong Un. Obdobie nedostatku potravín sa však  nezlepšilo a obyvatelia Severnej Kórey aj dodnes trpia výživovým nedostatkom, ale aj nedostatkom základných potrieb a slobôd. Krajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu ešte viac izolovala, aby nebola ohrozená "kapitalistickým svetom" a v súčasnosti o nej máme len veľmi málo informácií. Aj tie sú od zahraničných cestujúcich, ktorí tam prichádzajú robiť rôzne materiály nelegálne.

To ako táto krajina funguje, ako žijú jej obyvatelia a ako veľmi ich politika obmedzuje, sa dozviete v ďalších častiach mojej série. Verím, že vás  téma zaujala a teším sa  nabudúce :)