Každý človek má vo svojom živote niekoho, koho si váži viac než ostatných. Niekoho, kto v ňom zanechá stopu takú hlbokú, že sa ju nedá vymazať. Pre mňa je takým človekom moja najlepšia kamarátka Mirai. Nie je to len obyčajná kamarátka, ale človek, pri ktorom cítim rešpekt, obdiv a zvláštny pokoj. Je pre mňa dôkazom, že skutočná sila nemusí kričať, aby ju bolo cítiť.

Spoznali sme sa pred niekoľkými rokmi, úplnou náhodou. Pamätám si, ako som ju prvýkrát uvidela na školskej chodbe. Stála opretá pri okne, ruky založené na hrudi a sledovala dážď z okna. Už vtedy z nej vyžarovalo niečo zvláštne. Nebola to hanblivosť ani neistota, ale akási prirodzená autorita. V tej chvíli som sa jej bála prihovoriť. Pôsobila tak sebavedome a nedotknuteľne, že som mala pocit, akoby patrila do úplne iného sveta. Vtedy bola deviatačka na základnej a ja len prváčka, ktorá sa ešte len snažila zvyknúť si na nové prostredie. Zdalo sa mi, že niekto ako ona by sa so mnou ani nerozprával. Napriek tomu som raz nabrala odvahu a prihovorila sa jej. Na moje prekvapenie mi odpovedala pokojne a bez náznaku povýšenosti. A práve od toho momentu začalo naše priateľstvo.

Mirai je vysoká a štíhla, s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré výrazne kontrastujú s jej tmavým pohľadom. Jej výzor je elegantný, no zároveň má v sebe niečo neprehliadnuteľné. Keď vojde do miestnosti, každý si ju všimne, aj keď nič nepovie. Jej prítomnosť hovorí sama za seba. Keď sa pozrie na človeka svojimi tmavohnedými očami, má pocit, že vidí priamo do jeho myšlienok.

Na prvý pohľad pôsobí neprístupne, no ten, kto ju bližšie spozná, pochopí, že pod tým temným vonkajškom sa skrýva nesmierne inteligentný a vnímavý človek. Mirai je veľmi múdra. O všetkom premýšľa do hĺbky a málokedy povie niečo bez významu. Vie poradiť tak, že človek nad jej slovami premýšľa ešte dlho potom.

Pamätám si obdobie, keď som mala pocit, že sa mi všetko rúca. Nevedela som, čo robiť, a mala som strach z budúcnosti. Vtedy prišla ku mne, sadla si vedľa mňa a dlho mlčala. Potom povedala: „Vieš, nie všetko, čo sa rozpadne, je stratené. Niekedy sa veci musia zlomiť, aby ukázali svoju skutočnú hodnotu.“ Nikdy na tie slová nezabudnem.

To, čo na nej najviac obdivujem, je jej druhá stránka, ktorú ukazuje pri hudbe. Mirai miluje spev a hrá na gitare vo vlastnej kapele. Keď vystupuje na pódiu, akoby sa zmenila na úplne iného človeka. Z tichej a uzavretej osoby sa stane sebavedomá speváčka. Jej hlas je silný, čistý a dokonale ovládaný. Má vlastný štýl spevu, ktorý si jej fanúšikovia zamilovali. Mne sa osobne tiež veľmi páči. Vtedy je skutočne šťastná. Usmieva sa úprimne a je vidno, že hudba je miestom, kde môže byť sama sebou.

Veľmi si vážim aj jej vzťah s bratom. Sú dvojčatá, hoci sa na seba vôbec nepodobajú, majú medzi sebou silné puto. Často som obdivovala, ako si rozumejú aj bez slov a ako sa navzájom podporujú. Myslím si, že práve vďaka rodine je Mirai taká pevná a vyrovnaná.

Som vďačná, že som Mirai spoznala, pretože naše priateľstvo pre mňa znamená veľmi veľa. Je človekom, pri ktorom viem, že sa môžem spoľahnúť na úprimnosť, podporu aj pochopenie. Veľakrát mi pomohla, či už, keď som si nevedela rady s učením alebo keď som jednoducho potrebovala niekoho, kto ma vypočuje a pomôže mi pozrieť sa na veci inak. Aj keď svoje city často neukazuje navonok, v maličkostiach vždy dokáže ukázať, že jej na ľuďoch záleží. Práve pre jej ochotu pomôcť, jej humor a spôsob, akým vie byť oporou, si ju tak vážim. Viem, že ľudí, ako je ona, človek v živote nestretne veľa, a preto si naše priateľstvo budem vždy veľmi ceniť.