Čaute kamaráti,

dnes som si pre vás pripravila pár zaujímavostí o lete, o ktorých ste možno netušili. Poďme sa na ne teraz spoločne pozrieť a dozvedieť sa niečo viac o tomto obľúbenom ročnom období.

Fakt č. 1

Leto nemá pevný dátum začiatku

Za začiatok leta je považovaný letný slnovrat. Je to okamih, keď je severný pól zemskej osi najviac naklonený k slnku. Takže začiatok leta je väčšinou 20. až 22. júna. Dôvodom prečo je to tak, je skutočnosť, že náš kalendár nie je dokonale zosynchronizovaný s rotáciou zeme okolo vlastnej osi.

Fakt č. 2

V lete nie je Zem najbližšie ku Slnku  

Na základe intuície by si človek mohol myslieť, že práve v lete bude naša planéta najbližšie k svojej hviezde. Opak je ale pravdou. Najbližšie k Slnku sa totiž Zem nachádza v zime – začiatkom januára, keď je od Slnka vzdialená viac ako 147 miliónov kilometrov. Naopak, najďalej sa nachádza práve v lete – začiatkom júla, keď je vzdialená viac než 152 miliónov kilometrov. Prečo je teda leto najteplejším ročným obdobím aj napriek tomu, že Zem je v tomto období najďalej od slnka? Dôvodom je vychýlenie zemskej osi o približne 23,5° a z toho plynúca skutočnosť, že práve v lete dopadne na severnú pologuľu viac svetelných lúčov než v zime. Na južnej pologuli je to pochopiteľne opačne. Napríklad v takej Austrálii trvá leto od decembra do marca.

Fakt č. 3

Ľudia sú cez leto šťastnejší

V roku 2011 bola v prestížnom vedeckom časopise Science vydaná štúdia, z ktorej vyplýva, že ľudia sú cez leto cítia šťastnejšie než v iných častiach roka. Zistili to podľa pozorovania príspevkov, ktoré ľudia pridávajú na sociálne siete.

Fakt č. 4

Najviac ľudí oslavuje narodeniny cez leto

Vo svete aj na Slovensku oslavuje najviac ľudí narodeniny koncom leta. Súvisí to samozrejme so skutočnosťou, že v júli, auguste a septembri sa rodí najviac detí. Zaujímavosťou je to, že aj keď celkovo najviac ľudí ma narodeniny práve v auguste, najčastejšie dni narodenín nájdeme v septembri. Rekordérom je v tomto smere 16. september. Ak má teda niekto z vašich blízkych alebo známych narodeniny cez leto, nezabudnite mu kúpiť nejaký pekný darček.

Fakt č. 5

Ľudia sa menej venujú svojej domácnosti

Cez leto sa ľudia menej venujú svojej domácnosti, keďže sa viac venujú záhrade a sú častejšie von. Vtedy sa aj najmenej nakupujú dekorácie alebo nábytok do domácnosti. Na túto každoročnú situáciu sa obchodníci pripravili a cez leto majú výpredaje a zľavy najčastejšie.

Fakt č. 6

Kiná dosahujú najvyššiu návštevnosť

Filmové štúdia každoročne plánujú uvedenie svojich najväčších trhákov na koniec jari alebo začiatok leta. Už dávno si totiž všimli, že ľudia najčastejšie navštevujú kiná práve cez leto. Nie je preto náhoda, že v tomto období mala premiéru veľká časť najúspešnejších filmov, ako napríklad E.T, Čeluste, Jurský svet, niektoré diely Star Wars či Avengers.

Fakt č. 7

Niektoré budovy sú vyššie

Aj keď je tomu ťažké uveriť, vďaka vyšším teplotám niektoré budovy počas leta narastú o niekoľko centimetrov. Budovy, ktoré sú z ocele, ale aj iných podobných kovo,v majú totiž pôsobením tepla tendenciu expandovať. Napríklad svetoznáma Eiffelova veža v Paríž, ktorá dosahuje 324 metrov, tak v lete narastie v priemere až o 15 centimetrov.

Fakt č. 8

V lete je najviac búrok

V našich zemepisných končinách je leto zďaleka najbúrlivejšie ročné obdobie. Podľa údajov Slovenského hydrometerologického ústavu sú u nás búrky bežné od apríla do septembra, avšak najväčšia časť z nich sa vyskytne počas júna, júla a augusta. Ich príčinou je teplý a vlhký vzduch blízko zemského povrchu, ktorý následne stúpa smerom nahor do vyšších vrstiev atmosféry, kde sa skvapalňuje.

Fakt č. 9

Nad severným pólom slnko nezapadá

V čase od jarnej do jesennej rovnodennosti trvá na severnom póle tzv. polárny deň. Ak by ste sa nachádzali priamo na severnom póle, tak by ste si všimli, že slnko tu skutočne nezapadne za horiont až po dobu pol roka. Smerom na juh sa táto doba samozrejme skracuje. Na úrovni polárnej kružnice trvá polárny deň už iba 24 hodín.

Fakt č. 10

V dejinách sa už vyskytli aj roky, keď leto neprišlo

Aj keď to môže byť prekvapivé, v dejinách sa vyskytli aj roky, keď leto jednoducho neprišlo. Z historických prameňov vieme hneď o dvoch prípadoch roku bez leta, ktoré sa udiali počas trvania nášho letopočtu. Prvým bol rok 536, keď podľa dobových správ bola v Európe taká zima, že nedozrela úroda, zatiaľ čo v Číne počas augusta dokonca snežilo. Dnes sa vedci zhodujú, že dôvodom bola gigantická erupcia sopky, ktorá vymrštila do atmosféry obrovské množstvo prachu, zabránila prenikaniu svetelných lúčov a spôsobila tak vulkanickú zimu. Podobný scenár sa opakoval aj začiatkom 19. storočia. Výbuch sopky Tambora v Indonézii v roku 1815 vyniesol do atmosféry veľké množstvo sopečného prachu. Do Európy sa následky tohto výbuchu dostavili na ďalší rok. Počas leta sa často objavovala popolová hmla, padal ľadový dážď a niekde dokonca aj sneh. V dôsledku chladu a výkyvov počasia úroda nedozrela a mnohé krajiny upadli do hladomoru. Aby toho nebolo málo, pre zlú výživu obyvateľstva sa šírili nebezpečné choroby, ako týfus či cholera. Nemožno sa preto čudovať, že rok 1816 sa zapísal do dejín ako rok bez leta.

Niečo sme sa spoločne nové dozvedeli a naučili. Nebudem klamať, ale niektoré z faktov vážne prekvapili aj mňa. Teraz sa už s vami musím rozlúčiť, ale verím, že sa čoskoro zas uvidíme. Dovidenia v septembri...

Inšpirované: https://sezonkovo.sk/blog/clanok/prekvapujucich-faktov-o-lete.html