Tretí Maxov príbeh

21.03.2021 13:54
Spoločnosť

Autor : AVANTIKA , ZŠ s MŠ Centrum I, Dubnica nad Váhom

Späť na články autora

UF, to bolo tesné! Skoro som spadol z päťmetrovej výšky. Hovorí sa, že my, kocúry dopadneme vždy na štyri labky. Ale občas je to vážne výška. Niekedy mám pocit, že mi ide o život. Asi preto, že ešte nie som zvyknutý na skákanie z takej výšky, nemám výšku.

Ďalšie UFF! Keď som po prvý raz uvidel myš, tak som utiekol. Môj brat Leo ich však stále chytal. Ja som bol malý a neskúsený, zato on skúsený a väčší. Veľa sa naučil od našej mamy, no ja som nestihol.

UFFF, bojím sa, že stratím, koho mám rád. Keď som bol malý, býval som v Leviciach, bolo tam veľa mačiek. Mal som dokonca aj tretieho brata. Bolo mi smutno, keď som odchádzal a keď odišiel Leo, bolo mi ešte smutnejšie. Nebol som pri mačacej mame ani pri bratoch. No v jeden deň k nám prišiel malý Elliot. Závidel som mu, bolo to, ako keby ma všetci nechali a išli za ním. Myslel som, že keď vyrastie, bude kamoš. No neskôr ho zaujala bitka a zo všetkými sa chcel biť. A potom som sa ho začal báť. Dohrýzol mi aj zadnú labku. Cítil som sa veľmi oslabený, tak mi noví majitelia postavili búdu na balkóne. A tam nevie vyliezť! Ha!

Nabudúce o mačacích koníčkoch.