Slovenská Veľká noc

29.03.2020 17:26
Spoločnosť

Autor : Sandra Onderová, ZŠ Soľ

Späť na články autora

Milí čitatelia!

Pomaly, ale isto sa k nám blíži Veľká noc. Napriek situácii vo svete si ju hlavne kresťania budú určite pripomínať. Okrem toho Veľká noc na Slovensku bola vždy bohatá na tradície a zvyky a mnohé z nich sa zachovávajú dodnes. Na niektoré z nich sa môžeme pozrieť a pripomenúť si ich.

Kresťanské tradície    

Pre kresťanov je Veľká noc najväčší kresťanský sviatok. Prečo? Kresťania oslavujú zmrtvýchvstanie Ježiša Krista. Kedy sa vlastne začína Veľká noc pre kresťanov? Začína Kvetnou nedeľou. Vtedy kresťania oslavujú slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema a tam ho vítali ľudia s palmovými ratolesťami, no keďže tento strom u nás nerastie, tak naším symbolom sa stali bahniatka. Práve Kvetnou nedeľou začína Veľkonočný týždeň. Ďalším významným dňom pre kresťanov je Zelený štvrtok. Tento deň je aj dňom ustanovenia oltárnej sviatosti a deň vysviacky apoštolov za kňazov, mlčia tiež zvony, čo vyjadruje smútok nad umučením Ježiša Krista a strach prenasledovaných učeníkov. K ľudovým zvykom v tento deň patrilo skoré vstávanie a umývanie sa rosou, aby ľudia predišli chorobám. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, ktorý pripomína smrť Ježiša Krista na Golgote. K ľudovým zvykom patrilo kúpanie v studenej vode, mládenci, ktorí sa potopili po kamienok a hodili ho cez ľavé rameno, nemali mať problémy so zubami. Biela sobota prináša najdlhšie cirkevné obrady, ktoré sa konajú vždy po západe slnka a začínajú sa svätením ohňa a následne sa ním zapáli veľkonočná svieca. Tento deň je prípravou na vzkriesenie. Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského roka, oslavuje sa počas nej Kristovo vzkriesenie. Tento deň sa odohráva vždy po prvom jarnom splne, a tak sa každý rok koná v iný deň. V kostoloch sa svätili jedlá, ktoré sa predchádzajúci deň pripravili. S týmito pokrmami sa hostili návštevy, ale dávali sa i do studne, na záhrady a na polia. Veľkonočný, nazývaný aj červený pondelok, prináša ľudové zvyky šibania a oblievania, pričom mládenci chodili v minulosti na obchôdzky už od skorého rána. Od dievčat dostávali za odmenu ručne zdobené vajíčka, drobné peniaze i slaninu. Poďme sa teraz pozrieť bližšie na to, dievčatami nie veľmi obľúbené, oblievanie.

Oblievačka a šibačka 

V minulosti, keď nebolo dievča obliate, znamenalo hanbu, no dnes je to pre niektoré dievčatá úľava. K šibaniu patrilo aj oblievanie. Voda má podľa tradície očistný charakter a dotyk s čerstvou tečúcou vodou zaručoval omladnutie dievčat. Dievčatá sa polievali vodou zo studne alebo sa hádzali rovno do potoka. Nie preto, aby sa im urobilo zle, ale práve preto, aby si udržali zdravie, krásu a mladosť po celý rok. Na šibanie sa používal korbáč z prútia alebo čerstvý kus dreva (prútik), prednášala sa koleda a dostávalo sa tzv. šibačkové (kraslice či iné pochutiny).

Symboly Veľkej noci

Kraslice sú najstarším symbolom a v podstate ide o pohanský znak, prostredníctvom ktorého sa vítala jar počas rôznych rituálnych obradov. V náboženskom zmysle symbolizuje znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona. Pôvodným symbolom je totiž palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní, no keďže u nás tento strom nerastie, naším symbolom sa stali, ako som už spomínala, práve bahniatka. Zvolili sa kvôli aktuálnemu obdobiu, keď začínajú rásť a po ich posvätení majú pre rodinu ochranný charakter. Kríž sa stal symbolom z pochopiteľných dôvodov – kvôli ukrižovaniu Krista a používa sa iba v kresťanských rodinách. Baranček je symbolom Ježiša a tiež spomienkou na jeho obetu.

Tradičné pochúťky

Od symbolov prejdime pozvoľna k jedlám, ktoré sa odlišujú v závislosti od jednotlivých krajov. To spoločné, čo máme všade na Slovensku, sú, samozrejme, vajíčka, ktoré sa varia natvrdo, zemiakový šalát, údená šunka a iné údeniny, chren a čerstvý chlieb. V mnohých rodinách na východe je to aj biely koláč  pascha a hrudka. Nechýbajú rôzne syrové pochúťky, vyrábajú sa aj domáce slané rolády.