Človek ako ja sa učí celý život. Učím sa na vlastných chybách, skúsenostiach, malých i veľkých rozhodnutiach. No najviac zo všetkého sa učím od ľudí, ktorí sú mi blízki. Od tých, ktorých ľúbim.

Keď niekoho ľúbim, vnímam ho inak ako ostatných. Všímam si jeho správanie, slová, nálady. Rozmýšľam, čo daný človek práve robí, ako sa cíti, či by ma chcel vidieť alebo či mu niečo nechýba. Ak mám čo i len pocit, že ho niečo trápi, snažím sa zistiť, ako mu môžem pomôcť. Nie preto, aby som si niečo dokázal, ale preto, že mi na ňom úprimne záleží. A práve tým, že sa snažím pomáhať, sa sám učím. Empatii, trpezlivosti, porozumeniu. Učím sa čeliť prekážkam, ktoré ešte len prídu, tým, že sledujem, ako ich vnímajú moji najbližší.

Od ľudí, ktorých ľúbim, sa dokážem učiť aj vtedy, keď máme rozdielne názory. Ak im odovzdám moju radu a oni nesúhlasia, nepovažujem to za problém, ale za príležitosť. Výmena názorov a poznatkov je pre mňa dôležitá a obohacujúca. Získavam tým nové vedomosti, ktoré by som sám nikdy nezískal.

Ľudí, ktorých mám rád, počúvam úplne inak ako ostatných. Je to preto, že pre mňa už v mojom živote niečo znamenajú. Majú môj rešpekt, dôveru a obdiv. Ich slová mi dávajú väčší zmysel, lebo ich poznám do hĺbky. Viem, čím si prešli, čo majú radi a čomu veria. A práve to mi pomáha lepšie chápať ich myšlienky a viesť s nimi kvalitné rozhovory.

Základom toho všetkého je vytvoriť si s ľuďmi dobrý vzťah. Silný, hlboký a úprimný. Chápem, že to nie je vždy jednoduché. Mne samému to niekedy trvalo dlho. Ale keď stretnem človeka, s ktorým si rozumiem bez slov, ide to samo. Vtedy viem, že z takého vzťahu môžem veľa získať. Nielen lásku či oporu, ale aj ponaučenia, ktoré mi život sám nedaruje.

Ľudia, ktorých ľúbim, ma učia komunikovať, vnímať detaily a byť lepšou verziou seba samého. Ich prítomnosť v mojom živote mi pomáha rásť. Presne v tom spočíva skutočná hodnota vzťahov - že nás učia niečomu, čo by sme sami nezvládli pochopiť.