Milí čitatelia,

chceli by sme sa s vami podeliť o zaujímavé interview s občiankou Ukrajiny, ktorá sa s nami podelila o svoje skúsenosti a pohľad na porušovanie ľudských práv počas vojny. Z istých dôvodov chcela, aby jej meno zostalo v anonymite, čo sme rešpektovali....

Môžete opísať svoju osobnú skúsenosť s vojnou na Ukrajine?

Napadlo nás Rusko a urobilo veľké škody. Zničili školy, škôlky, nemocnice, kultúrne domy. Fabriky a závody sú tiež zničené a ľudia nemajú prácu. Zem je rozbitá. Zničené sú aj mnohé rodinné domy.

Ako sa zmenil váš každodenný život od začiatku vojny?

Život je teraz oveľa ťažší. Každý prišiel o niekoho z rodiny. Matky o synov, ženy o mužov. Poznám ženu, ktorá mala troch synov a všetci zahynuli na fronte.

Prečo je vojna?

Lebo sa dve krajiny nevedia dohodnúť. Obe chcú zem.

A tá vojna je každý deň?

Áno, každý deň.

Stretli ste sa vy alebo niekto z vašich blízkych s porušovaním ľudských práv?

Áno. Vojna je násilie. Ľudia žijú v strachu, nemajú pokoj. Pribudlo veľa invalidov, deti nemajú rodičov. Nie je to ľahké.

Ako sa cítia deti?

Deti majú strach, niekedy sa musia ukrývať v pivniciach, plačú. Na Ukrajine je teraz veľa sirôt. Deti potrebujú rodičov, ale mnohí už nežijú. Niektorí boli zabití pri bombardovaní. Chýbajú im najmä otcovia. Muži museli ísť bojovať na front. Ale aj niektoré ženy chodia bojovať a deti ostali bez rodičov.

Sú zranené aj deti?

Áno a je ich veľa. Boli ste vy alebo niekto z vášho okolia nútení opustiť svoj domov? Veľa ľudí ušlo do zahraničia. Niektoré oblasti sú skoro vyľudnené. Napríklad Charkov a Donbas. Ostali prázdne domy. Málokto sa vráti. A tí, ktorí sa vrátia, často nemajú kde bývať. Je veľa zničených domov, majú rozbité okná, sú bez elektriny, bez plynu.

Kde spia deti, keď majú zničený dom?

Museli odísť k svojim príbuzným alebo ich ubytovali aj cudzí ľudia. Niektoré deti, ktoré prišli o rodičov, skončili napríklad v detských domovoch. Ľudia si navzájom pomáhajú. Kto môže, pomôže.

Pomáhajú vám aj ľudia zo zahraničia?

Áno, pomáhajú. Posielajú nám jedlo, oblečenie aj peniaze. A my si to vážime.

Veríte, že sa raz dočkáme spravodlivosti za zločiny spáchané počas tejto vojny?

Každý chce spravodlivosť, no nevieme, či sa jej dočkáme...

Ako si predstavujete budúcnosť svojej krajiny po skončení vojny?

Máme nádej. Snažíme sa veriť, že bude dobre. Vojna je strašná. Nikto nechce vojnu. Každý chce mier.

Čo by ste chceli odkázať ľuďom na Slovensku?

Aby si viac vážili to, čo majú. Deti majú otcov, majú rodičov. Môžete chodiť do školy. Ďakujte za rodičov, školu, ten pokoj. A prajem vám, aby to tak aj ostalo. Vážte si mier.

Ďakujeme našej respondentke za odvahu podeliť sa o svoj príbeh a za cenné informácie o porušovaní ľudských práv počas vojny na Ukrajine. Tento rozhovor nám pripomína, aké dôležité je chrániť práva každého jednotlivca bez ohľadu na jeho národnosť alebo pôvod.

Kristína Fedorková a Natália Goroľová, V.A